To je nesmierne citlivá a dôležitá otázka ❤️ — a už len to, že ju kladieš, ukazuje, že rozumieš, že cukrovka nie je len o inzulíne, ale aj o duši dieťaťa.
Mnohé deti s diabetom prejdú fázou, keď sa hanbia, cítia sa „iné“, alebo sa im jednoducho nechce vysvetľovať, prečo si musia merať cukor alebo jesť, keď ostatní nie.
Dobrou správou je, že s tvojou podporou a trpezlivosťou sa dá toto obdobie zvládnuť veľmi dobre 💪.
Tu je, ako na to krok po kroku 👇
💬 1️⃣ Najprv: uznaj jeho pocity
Ak dieťa povie:
„Nechcem, aby vedeli, že mám cukrovku.“
„Je to trápne.“
„Prečo práve ja?“
➡️ Nepresviedčaj hneď, že „to nič nie je“.
Najskôr uznaj jeho pocit:
„Chápem, že ti to je nepríjemné.“
„Aj mne by to možno vadilo, keby som musel robiť niečo inak.“
Tým mu dáš najavo, že jeho pocity sú v poriadku, nie hanba.
Až potom môžeš postupne pomáhať meniť pohľad.
🧠 2️⃣ Pomôž mu pochopiť, že „iné“ neznamená „horšie“
Cieľom je, aby dieťa vedelo, že:
-
má síce cukrovku, ale stále je to dieťa ako ostatné,
-
robí len niečo navyše, aby sa cítilo dobre (ako niekto, kto nosí okuliare, alebo má alergiu).
💬 Môžeš povedať napríklad:
„Tvoje telo potrebuje len trošku pomoci s inzulínom, inak zvláda všetko ako ostatní.“
„To, že si zodpovedný a vieš, čo máš robiť, je niečo, na čo môžeš byť hrdý.“
👧 3️⃣ Dovoľ mu, aby sa zapájal do starostlivosti o seba
Deti, ktoré majú pocit kontroly, sa menej hanbia.
Podľa veku mu postupne dovoľ:
-
samostatne si zmerať cukor,
-
napísať hodnotu do zošita,
-
pomôcť s počítaním sacharidov,
-
vybrať si miesto vpichu.
➡️ Keď cíti, že to on zvláda, vníma cukrovku ako niečo, čo ovláda on, nie ako niečo, čo ho „ovláda“.
🧍♂️ 4️⃣ Otvorene komunikujte so školou a kamarátmi
Ak sa hanbí kvôli škole:
-
dohodnite sa s učiteľom, ako to urobiť diskrétne, ale nie tajne (napr. meria si cukor pri lavici, nie pred triedou),
-
môžeš s učiteľom pripraviť krátke vysvetlenie pre spolužiakov (1–2 vety):
„Má cukrovku, znamená to, že si občas musí zmerať cukor alebo zjesť niečo sladké, aby sa cítil dobre.“
Deti to zvyčajne prijmú úplne pokojne – a čím menej sa z toho robí „veľká vec“, tým rýchlejšie to zapadne do bežného dňa.
💪 5️⃣ Ukáž mu pozitívne vzory
Je veľmi účinné, keď dieťa vidí, že:
-
s cukrovkou žijú športovci, speváci, herci,
-
môžu byť úspešní, silní, normálni.
Príklady:
-
Nick Jonas (spevák, má diabetes 1. typu),
-
Jay Cutler (hráč NFL),
-
Kris Freeman (olympijský bežec na lyžiach),
-
aj mnohé slovenské deti z Liga proti diabetu SR – často majú letné tábory, kde sa deti spoznajú a pochopia, že nie sú samy 💙.
🧸 6️⃣ Pozor na „prílišnú starostlivosť“
Je prirodzené chcieť dieťa chrániť, ale ak má pocit, že rodič sa bojí viac než ono samo,
začne sa cítiť „slabé“ alebo „nemocné“.
Pomáha hovoriť:
„Dôverujem ti, že to zvládneš.“
„Ja som tu, keby si potreboval pomôcť.“
➡️ Dávaš mu tak slobodu aj istotu zároveň.
❤️ 7️⃣ Keď sa hanba alebo smútok prehlbuje
Ak máš pocit, že dieťa:
-
odmieta chodiť do školy,
-
nechce si merať cukor pred ostatnými,
-
často plače, uzatvára sa,
-
alebo hovorí, že „nechce mať cukrovku“ –
→ určite to otvor s diabetológom alebo detským psychológom so skúsenosťou s chronickými chorobami.
Pomáhajú skvelé techniky (napr. „hra na telo“, kreslenie „moje silné ja“), ktoré dieťaťu pomôžu prijať cukrovku prirodzene.
🌈 8️⃣ Dôležitá myšlienka na záver
Dieťa potrebuje vidieť, že cukrovka je len jedna z vecí, ktoré má — nie to, čo ho definuje.
Ak mu dáš pocit, že je úplne v poriadku také, aké je, a že cukrovka ho nerobí menej hodnotným,
naučí sa ju brať ako bežnú súčasť svojho života, nie ako prekážku.
