Ako mám reagovať pri odvrávaní dieťaťa, aby som situáciu nezhoršila?

Tu je praktický návod, ako reagovať na odvrávanie dieťaťa tak, aby sa situácia nezhoršila a dieťa sa cítilo pochopené, bez kriku alebo trestov:

1️⃣ Zostaň pokojný

• Ako: Dýchaj pomaly, hovor ticho a pokojne.

• Prečo: Krik alebo nervozita často odvrávanie eskalujú.

• Príklad: „Počkaj, počúvam ťa, pokojne mi povedz, čo ťa trápi.“

2️⃣ Pomenuj emócie dieťaťa

• Ako: Uznaj, čo dieťa cíti, bez toho, aby si hneď rušil hranicu.

• Prečo: Dieťa sa cíti pochopené, menej vzdoruje.

• Príklad:

  • „Vidím, že sa ti nechce prestať hrať.“

  • „Chápem, že si nahnevaný, že musíš ísť spať.“

3️⃣ Použi jasné a jednoduché pokyny

• Ako: Krátke, konkrétne inštrukcie.

• Prečo: Zložité pokyny alebo dlhé vysvetľovanie zvyšujú zmätok a odpor.

• Príklad: „Teraz si umyjeme ruky.“

4️⃣ Ponúkni voľbu v rámci hraníc

• Ako: Daj dieťaťu malé rozhodnutia, ktoré neporušujú hranice.

• Prečo: Poskytuje pocit kontroly a znižuje konflikt.

• Príklad:

  • „Chceš si obuť modré alebo červené topánky?“

  • „Chceš si hračku vziať teraz alebo o dve minúty?“

5️⃣ Buď dôsledný a predvídateľný

• Ako: Hranice sú stále rovnaké, vysvetlené a uplatňované.

• Prečo: Dieťa sa cíti bezpečne a menej testuje pravidlá.

• Príklad: „Každý večer je rovnaký čas na spanie.“

6️⃣ Krátke prestávky na upokojenie

• Ako: Ak je dieťa veľmi vzdorné, ponúkni chvíľu ticha alebo samostatnú činnosť.

• Prečo: Učí dieťa sebaregulácii a konflikt sa nezvyšuje.

• Príklad:

  • „Počkáme dve minúty a potom to skúšame znova.“

  • „Sadni si na gauč a upokoj sa, potom to spolu dokončíme.“

💡 Praktické princípy

1. Pokojný rodič = dieťa sa upokojí.

2. Empatia = dieťa cíti, že ho rodič počuje.

3. Jasné pokyny = dieťa lepšie chápe, čo sa od neho očakáva.

4. Voľby = dieťa cíti autonómiu.

5. Dôslednosť = bezpečie a predvídateľnosť.

6. Prestávky = dieťa sa učí sebaregulácii.