Niektoré deti prirodzene objavujú pohyb neskôr alebo opatrnejšie. To nemusí hneď znamenať problém – často ide o povahu, temperamentné rozdiely či predchádzajúce skúsenosti. Cieľom nie je dieťa nútiť, ale vytvoriť také podmienky, aby sa cítilo v pohybe bezpečne, zvedavo a úspešne.
1. Najprv bezpečie, až potom výkon
Dieťa sa pohne vtedy, keď sa cíti isté. Ak má strach, napätie alebo nepríjemnú skúsenosť (napr. pád), najprv potrebuje znovu nadobudnúť dôveru.
-
Buď blízko pri ňom, nech vie, že ho nenecháš spadnúť.
-
Používaj pokojný hlas, usmievaj sa, povzbuď ho.
-
Uisti ho, že „môže skúsiť, ale nemusí“. Tlak vyvoláva ešte väčšiu neistotu.
2. Hýb sa s ním – nie namiesto neho
Deti sa učia napodobňovaním. Ak chceš, aby sa viac hýbalo, buď jeho partnerom v pohybe.
-
Ukáž mu, ako sa prevaľuješ, lezieš, vstávaš.
-
Zahrajte sa „spolu na zvieratká“ – napríklad lezúci medvedík, skákajúci zajko.
-
Pohyb v hre má pre dieťa väčší zmysel ako cvičenie „na povel“.
3. Vytvor prostredie, ktoré pozýva k pohybu
-
Na zemi nech je mäkká podložka alebo koberec, kde môže skúšať pohyb bez obáv z pádu.
-
Daj mu čas na podlahe bez ohrádky a sedátok – aby mohlo samo skúmať, kam až sa dostane.
-
Použi nízke prekážky, tunely, vankúše, schodíky, ktoré prirodzene lákajú k lezeniu a vstávaniu.
4. Podpor zvedavosť a úspech
-
Umiestni obľúbenú hračku kúsok mimo dosahu, aby ju muselo chytiť pohybom.
-
Každý malý pokrok pochváľ – úsmevom, slovom alebo dotykom.
-
Nenapravuj hneď „techniku“ – dôležité je, že sa pohybuje, nie že to robí dokonale.
5. Nenúť do polôh, na ktoré ešte nie je pripravené
Ak dieťa napríklad ešte nelezie, nesnaž sa ho posadiť. Telo potrebuje zvládnuť predchádzajúce pohyby, aby si vybudovalo stabilitu.
-
Ak ho posadíš alebo postavíš priskoro, môže to v ňom zvýšiť strach a odpor.
-
Dôveruj prirodzenému vývinu, ale ponúkaj možnosti – nie výsledky.
6. Premeň pohyb na radosť
-
Pusť hudbu, spievaj, tancujte spolu.
-
Použi loptičky, bubliny, šatky – pohyb, ktorý pôsobí hravo, je pre dieťa prirodzený.
-
Ak sa zľakne, zastav sa, usmej, povedz: „To nič, skúsime pomalšie.“
Cieľom je, aby si pohyb spojilo s potešením, nie s obavou.
7. Sleduj, či nejde o fyzické obmedzenie
Ak dieťa aj napriek motivácii:
-
nevládze udržať rovnováhu,
-
má tuhé alebo naopak veľmi mäkké svaly,
-
sa rýchlo unaví alebo nevyužíva jednu polovicu tela,
je vhodné poradiť sa s fyzioterapeutom alebo pediatrom. Môže ísť o drobné svalové nerovnováhy, ktoré sa dajú jednoducho korigovať.
8. Prepojenie s emóciami
Deti, ktoré sú citlivejšie alebo zažili stres, sa niekedy pohybu vyhýbajú, pretože im pripomína stratu kontroly.
-
Dovoľ im robiť malé kroky.
-
Pripomeň, že každé telo sa učí svojím tempom.
-
Objatie, pohľad do očí a trpezlivosť robia zázraky.
Zhrnutie
-
Strach z pohybu nie je len o motorike, ale aj o dôvere a emocionálnom bezpečí.
-
Kľúčom je podpora bez nátlaku, spoločná hra a pozitívna skúsenosť.
-
Ak dieťa dlhodobo odmieta pohyb alebo nepostupuje vo vývine, pomôže fyzioterapeutické posúdenie – často stačí niekoľko drobných úprav.
