Zodpovednosť sa u detí nerozvíja prostredníctvom kriku, výčitiek alebo trestov. Buduje sa postupne – keď dieťa dostáva primerané úlohy, má možnosť rozhodovať sa a učí sa niesť prirodzené dôsledky svojho konania. Úlohou rodiča nie je robiť všetko za dieťa, ale sprevádzať ho na ceste k samostatnosti.
Dávajte primerané povinnosti
Deti sa učia zodpovednosti najlepšie prostredníctvom každodenných činností.
Podľa veku môžu napríklad:
- odložiť hračky,
- pomôcť prestierať stôl,
- pripraviť si školskú tašku,
- nakŕmiť domáce zviera,
- upratať si izbu.
Dôležité je, aby boli úlohy primerané ich veku a schopnostiam.
Buďte dôslední
Ak má dieťa určitú povinnosť, snažte sa ju nepripomínať opakovane ani ju nerobiť zaň.
Pokojná dôslednosť je účinnejšia než výčitky. Dieťa sa postupne učí, že jeho úlohy sú prirodzenou súčasťou každodenného života.
Využívajte prirodzené dôsledky
Ak je to bezpečné, nechajte dieťa zažiť dôsledky vlastných rozhodnutí.
Napríklad ak si zabudne pripraviť školské pomôcky, môže zistiť, aké je to prísť do školy nepripravené. Takéto skúsenosti bývajú často účinnejšie než opakované napomínanie.
Zapájajte dieťa do riešenia problémov
Ak sa niečo nepodarí, namiesto obviňovania skúste hľadať riešenie spoločne.
Pomôcť môžu otázky:
- „Čo sa stalo?“
- „Ako to môžeme napraviť?“
- „Čo by si nabudúce urobil inak?“
Takto si dieťa rozvíja schopnosť premýšľať nad vlastným konaním a hľadať riešenia.
Oceňujte snahu a samostatnosť
Keď dieťa splní svoju úlohu alebo prevezme zodpovednosť za chybu, všimnite si to.
Napríklad:
- „Páčilo sa mi, že si si sám pripravil veci do školy.“
- „Ďakujem, že si priznal svoju chybu a snažil sa ju napraviť.“
Takáto spätná väzba podporuje vnútornú motiváciu.
Dovoľte dieťaťu robiť chyby
Chyby sú prirodzenou súčasťou učenia. Ak rodič zasahuje pri každom zaváhaní alebo všetko rieši za dieťa, pripravuje ho o cenné skúsenosti.
Primeraná samostatnosť pomáha budovať sebadôveru aj pocit zodpovednosti.
Buďte dobrým príkladom
Deti sa učia najmä pozorovaním. Ak rodičia plnia svoje sľuby, priznajú si chybu, ospravedlnia sa a preberajú zodpovednosť za svoje správanie, dávajú dieťaťu ten najlepší vzor.
Záver
Zodpovednosť nevyrastá zo strachu pred krikom ani z výčitiek. Rozvíja sa v prostredí, kde má dieťa primerané povinnosti, môže robiť chyby, učí sa z ich dôsledkov a cíti podporu rodiča. Pokojné vedenie, dôslednosť a dôvera v schopnosti dieťaťa vytvárajú pevný základ pre jeho samostatnosť, zodpovednosť a zdravé sebavedomie.
