Vyjadrenie nespokojnosti je nevyhnutné pre jasnú komunikáciu s dieťaťom, ale dôležité je, aby sa to robilo spôsobom, ktorý nepoškodí jeho sebahodnotu a nevytvorí v dieťati pocit hanby. Namiesto toho, aby ste sa zameriavali na osobnosť dieťaťa alebo vyjadrovali hnev, môžete sa zamerať na správanie, ktoré chcete zmeniť, a na riešenia, ktoré by mu mohli pomôcť.
1️⃣ Zameraj sa na správanie, nie na osobnosť dieťaťa
-
Nevhodné: „Si lenivý/á!“
-
Lepšie: „Vidím, že si dnes nezobral/a na seba zodpovednosť za upratanie izby. Poďme sa spolu pozrieť, ako to môžeme zvládnuť.“
V tomto prípade sa nezameriavame na hodnotenie dieťaťa ako osoby, ale na konkrétne správanie, ktoré sa dá zmeniť.
2️⃣ Používaj „ja“ výrazy namiesto „ty“ obviňujúcich viet
-
Nevhodné: „Ty si to zasa pokazil/a!“
-
Lepšie: „Cítim sa frustrovaná, pretože sme dohodli, že pomôžeš s upratovaním, ale stále to nebolo hotové. Môžeme sa dohodnúť, ako to vylepšíme?“
Použitie „ja“ pomáha deťom pochopiť, že ide o tvoje pocity a nie o nejaké neospravedlniteľné hodnotenie ich hodnoty.
3️⃣ Namiesto kritiky ponúkaj konkrétne návrhy alebo riešenia
-
Nevhodné: „Zase si nechal hračky po celom byte!“
-
Lepšie: „Keď nechávaš hračky po celom byte, môžu sa poškodiť. Skúsme sa dohodnúť, kde ich môžeme ukladať, aby to bolo jednoduchšie pre teba aj pre mňa.“
Týmto spôsobom podporuješ dieťa, aby sa zamyslelo nad tým, ako zlepšiť svoje správanie a spolu s tebou našlo spôsob, ktorý bude fungovať pre obe strany.
4️⃣ Buď konkrétny v tom, čo ťa trápi
-
Nevhodné: „Zase si zlé dieťa!“
-
Lepšie: „Zistil/a som, že si dnes počas učenia nebol/a pozorný/á. To mi sťažilo prácu. Ako by sme to mohli zmeniť?“
Konkrétne vyjadrenie problému bez útokov na osobnosť dieťaťa pomáha dieťaťu pochopiť, čo presne treba zlepšiť.
5️⃣ Uznávaj aj snahu, aj keď výsledok nie je ideálny
-
Nevhodné: „To je úplne zle.“
-
Lepšie: „Vidím, že si sa snažil/a, ale stále to nie je podľa našich očakávaní. Poďme spolu nájsť spôsob, ako to vylepšiť.“
Týmto spôsobom uznáš úsilie dieťaťa, ale zároveň jasne povieš, čo je potrebné zlepšiť. Ukazuješ, že sa nejedná o trest, ale o príležitosť na zlepšenie.
6️⃣ Používaj pokojný tón a vyjadruj empatiu
-
Nevhodné: „Toto je už neprijateľné!“
-
Lepšie: „Vieme, že si dnes unavený/á, ale stále je dôležité, aby sme upratali. Môžem ti s tým pomôcť alebo chceš chvíľu odpočinok a potom to zvládneme spolu?“
Prejavovanie empatie pomáha dieťaťu cítiť sa podporované, namiesto toho, aby sa cítilo napadnuté. Ukazuje to, že rozumieš jeho potrebám a zároveň máš očakávania, ktoré sú jasné.
7️⃣ Zapoj dieťa do hľadania riešení
-
Nevhodné: „Urob to hneď, lebo inak...“
-
Lepšie: „Prečo si myslíš, že je dôležité upratať izbu? Ako by sme mohli tento proces zjednodušiť?“
Týmto spôsobom sa dieťa cíti zodpovedné za svoje správanie a má možnosť prispieť k riešeniu, čo zvyšuje jeho angažovanosť a rozvíja jeho schopnosť sebaregulácie.
8️⃣ Udržuj pozitivitu a nádej
-
Nevhodné: „Toto nikdy nevyjde.“
-
Lepšie: „Je to náročné, ale viem, že to dokážeš. Poďme na to spolu krok po kroku.“
Povzbudenie a podpora namiesto zúfalstva alebo sklamania zvyšujú motiváciu a sebadôveru dieťaťa. Dáva to dieťaťu vedomie, že aj keď sa niečo nepodarí, má možnosť sa zlepšiť.
Zhrnutie:
-
Zameraj sa na konkrétne správanie, nie na osobnosť dieťaťa.
-
Používaj „ja“ výrazy, ktoré vyjadrujú tvoje pocity, a neobviňuj dieťa.
-
Ponúkaj konkrétne riešenia a alternatívy, ako sa správanie zlepšiť.
-
Oceňuj snahu dieťaťa a ukáž, že výsledok nie je vždy dokonalý, ale snaha je dôležitá.
-
Používaj pokojný tón, empatický prístup a zapájaj dieťa do hľadania riešení.
