Porovnávanie vývinu reči (aj keď neúmyselné) dokáže v dieťati, ale aj v rodičovi, vyvolať stres, hanbu či zbytočný tlak.
Poďme sa na to pozrieť hlboko, ale prakticky — prečo sa to deje, čo to robí s dieťaťom a ako to zmeniť na podporujúci prístup.
🧠 1. Každé dieťa má vlastné „tempo mozgu“
Vývin reči nie je rovná čiara – je to sieť, ktorá sa vyvíja spolu s motorikou, myslením a sociálnymi skúsenosťami.
👉 Dieťa, ktoré veľa behá a objavuje, môže neskôr začať hovoriť,
👉 iné zas rozpráva skoro, ale neskôr doháňa pohyb.
💬 Preto porovnávanie typu „on už hovorí celé vety, ty ešte nie“
nedáva zmysel – porovnávame iné cesty, nie rýchlosť.
❤️ 2. Porovnávanie vytvára tlak – a tlak brzdí reč
Keď dieťa cíti, že je „pozorované“ alebo že niečo „musí“,
mozog sa prepína do stresovej reakcie (kortizol → menej pozornosti, menej pamäte).
Dieťa potom:
-
sa uzatvára,
-
menej experimentuje s rečou,
-
alebo začne koktať / šepkať / mlčať zo strachu, že niečo „povie zle“.
🪞 Deti sa učia rozprávať len tam, kde sa cítia v bezpečí, nie v porovnávaní.
👂 3. Porovnávanie prichádza zvonka – ale my vieme zmeniť tón
Suseda, stará mama či učiteľka často „len konštatuje“:
„On už hovorí celé básničky, a koľko slov má tvoj?“
➡️ Ty môžeš zachovať pokoj a odpovedať neutrálnym, sebaistým tónom:
„Každé dieťa má svoje tempo. My sa tešíme z každého nového slova.“
Takto:
-
chrániš dieťa pred hanbou,
-
a modeluješ, že hodnota dieťaťa nespočíva v porovnaní.
🌱 4. Zameraj sa na „zlepšenia“, nie „úroveň“
Namiesto:
„Prečo ešte nepovie celé vety?“
skús:
„Pozri, dnes povedal tri nové slová!“
„Začal sa viac pýtať – to je super znak!“
🧩 Tým posúvaš pozornosť z nedostatku na pokrok.
To je motivujúce pre dieťa aj pre teba ako rodiča.
🎯 5. Ako vedome prestať porovnávať
Tu je niekoľko konkrétnych krokov:
| Situácia | Typická reakcia | Podporujúca alternatíva |
|---|---|---|
| Iné dieťa hovorí viac | „Prečo on už vie a ty nie?“ | „Každý sa učí inak. Ty sa teraz učíš veľa nových slov.“ |
| Iní sa pýtajú na reč | „Ešte veľa nehovorí.“ (so sklamaním) | „Rozumie veľa a postupne začína viac rozprávať.“ |
| Na ihrisku porovnávanie | „Tvoj kamarát vie básničku.“ | „Počúvaš básničku, možno si ju aj ty raz povieš.“ |
| Vnútorne cítiš obavu | „Mali by sme už byť ďalej.“ | „Robí pokroky svojím tempom, podporím ho v hre a reči.“ |
🧩 6. Pomôž si týmto postojom:
„Nie som tu, aby som meral pokrok dieťaťa –
som tu, aby som mu pomohol rásť v prostredí, kde sa cíti prijaté.“
Deti, ktoré necítia tlak, ale povzbudenie, rozprávajú skôr a s väčšou istotou.
💡 Praktické tipy:
-
Zaznamenávaj malé pokroky (nové slovo, nová veta) – namiesto porovnávania máš prehľad.
-
Rozprávaj sa denne – počas hry, kŕmenia, prezliekania.
-
Oslavuj záujem o komunikáciu, nie výkon.
→ „Ty si mi to chcel povedať! To je krásne!“ -
Obklop sa rodičmi, ktorí chápu – nie tými, čo súťažia.
