Predškolské dieťa ešte nevie pomenovať svoje emócie slovami, ale prežíva ich veľmi hlboko. Smútok, zmätenosť či hnev sa uňho často prejavia cez hru, správanie alebo telo (napr. nechce spať, je podráždené, viac sa túli).
Tvojou úlohou je dať mu priestor cítiť – nie hneď vysvetľovať.
🧸 Ako pomôcť dieťaťu vyjadriť smútok, keď nevie hovoriť o pocitoch
-
Buď s ním – prítomnosť je viac než slová.
Objatie, pohľad, spoločné ticho – to všetko mu hovorí: „Nie si v tom sám.“
👉 „Vidím, že ti je smutno. Som tu s tebou.“ -
Pomenuj, čo vidíš, nie čo si myslíš.
Deti sa učia cez pozorovanie.
👉 „Vidím, že sa ti nechce hrať. Možno si smutný, že babka už nie je.“ -
Ponúkni tvorivé spôsoby vyjadrenia.
🎨 Nakresliť babku, postaviť jej domček z kociek, spievať pieseň, zapáliť sviečku.
Tvorba dáva pocit, že môžu niečo urobiť s tým, čo cítia. -
Zahrň tému do hry.
Deti spracúvajú udalosti cez symbolickú hru – môžu „pochovávať“ bábiku alebo stavať „nebo“.
👉 Nestraš ich, ale ani ich v tom nezastavuj – hra je ich spôsob, ako rozumieť svetu. -
Dovoľ všetky emócie.
Ak sa hnevá, plače alebo kričí – nehovor, že „nesmie“.
👉 „Rozumiem, že sa hneváš, že babka zomrela. Je to ťažké.“ -
Zdieľaj svoje pocity primerane.
Keď povieš: „Aj mne je smutno,“ ukazuješ, že smútok je normálny a bezpečný. -
Udržuj bežný rytmus dňa.
Rutina dáva pocit istoty – v období smútku deti potrebujú predvídateľnosť.
💬 Otázky, ktoré si môže mama klásť alebo ktoré môžu viesť k rozhovoru
-
Ako rozpoznať, že dieťa smúti, ak o tom nehovorí?
-
Čo robiť, keď jeho smútok vyzerá ako vzdor alebo zlosť?
-
Ako môžem cez hru alebo kreslenie hovoriť o strate?
-
Mám ho opravovať, keď si „vymýšľa“, že babka ešte žije?
-
Akú úlohu majú rituály – napr. zapálenie sviečky, modlitba, obrázok?
-
Ako ho naučiť pomenovať pocity – smútok, strach, hnev?
-
Čo robiť, ak sa tvári, že mu to je jedno?
-
Ako reagovať, keď sa rozplače pri náhodnej spomienke?
-
Ako spojiť smútok so spomienkami na pekné chvíle?
-
Kedy by som mala vyhľadať odborníka, ak smútok trvá dlho alebo sa zhoršuje?
