Prerušovaný pôst (intermittent fasting) má na mozog viacero pozitívnych aj potenciálne rizikových účinkov, ktoré závisia od dĺžky pôstu, frekvencie a zdravotného stavu človeka.
🧠 Pozitívne účinky na mozog
1. Zlepšenie neuroplasticity
Počas pôstu sa zvyšuje produkcia BDNF (brain-derived neurotrophic factor) – látky, ktorá podporuje:
-
rast nových neurónov
-
učenie a pamäť
-
odolnosť mozgu voči stresu
2. Energia pre mozog z ketónov
Pri pôste mozog začne využívať ketóny namiesto glukózy:
-
stabilnejší zdroj energie
-
menej oxidačného stresu
-
lepšia mentálna jasnosť (často hlásená po adaptácii)
3. Autofágia – „upratovanie“ mozgu
Pôst aktivuje autofágiu, proces pri ktorom bunky:
-
odstraňujú poškodené proteíny
-
znižujú riziko neurodegeneratívnych ochorení (Alzheimer, Parkinson)
4. Zníženie zápalu
Chronický zápal poškodzuje mozog. Pôst:
-
znižuje zápalové markery
-
môže chrániť neuróny pred poškodením
5. Lepšia stresová odolnosť
Krátkodobý „stres“ z pôstu trénuje mozog:
-
lepšia adaptácia na psychický stres
-
zlepšená regulácia emócií
⚠️ Možné negatívne účinky
1. Dočasná mozgová hmla
Najmä na začiatku:
-
únava
-
zhoršená koncentrácia
-
podráždenosť
➡️ zvyčajne ustúpi po adaptácii (1–3 týždne)
2. Hypoglykémia u citlivých ľudí
-
závraty
-
tras
-
úzkosť
Rizikové najmä pre ľudí s diabetom alebo nízkym krvným cukrom.
3. Hormonálny stres
Dlhý alebo príliš častý pôst môže:
-
zvýšiť kortizol
-
negatívne ovplyvniť náladu a spánok
🧩 Pre koho je pôst prospešný pre mozog?
✔️ zdraví dospelí
✔️ ľudia s mentálne náročnou prácou (po adaptácii)
✔️ pri miernych formách (napr. 14–16 hodín)
🚫 Kto by mal byť opatrný?
-
tehotné a dojčiace ženy
-
ľudia s poruchami príjmu potravy
-
diabetici (bez dohľadu lekára)
🔑 Zhrnutie
Prerušovaný pôst môže výrazne podporiť zdravie mozgu, pamäť a mentálnu výkonnosť, ak je robený rozumne. Kľúčové sú:
-
postupné zavádzanie
-
dostatočný príjem živín
-
počúvanie signálov tela
