To, ako reaguješ v momente, keď sa dieťa snaží a nejde mu to, má obrovský vplyv na to, či sa nabudúce pokúsi znova – alebo to vzdá. Nie je rozhodujúce, že sa mu teraz nedarí, ale čo si z tvojej reakcie odnesie.
Čo dieťa v tej chvíli najviac potrebuje
-
pocit: „Vidím ťa.“
-
istotu: „Nie je so mnou niečo zlé.“
-
podporu: „Môžem skúšať ďalej.“
Reakcia v 3 krokoch (jednoduchý model)
1️⃣ Pomenuj snahu (nie výkon)
„Vidím, že sa veľmi snažíš.“
Tým dávaš dieťaťu najavo, že úsilie má hodnotu, aj keď výsledok ešte nepríde.
2️⃣ Normalizuj ťažkosť
„Je v poriadku, že to nejde hneď.“
Dieťa sa prestáva báť, že zlyhalo.
3️⃣ Ponúkni oporu, nie riešenie
„Chceš to skúsiť ešte raz, alebo chceš malú pomoc?“
Zachovávaš jeho kontrolu a samostatnosť.
Vety, ktoré podporujú vytrvalosť
-
„Skúšaš a to sa počíta.“
-
„Učíš sa, presne takto to funguje.“
-
„Čo by si mohol(a) skúsiť inak?“
-
„Som tu pri tebe.“
Čomu sa radšej vyhnúť
❌ „To je jednoduché.“
❌ „Pozri, ja ti to ukážem.“ (bez opýtania)
❌ „Veď sa viac snaž.“
❌ „Už by si to mal(a) vedieť.“
Tieto vety často spôsobia, že dieťa:
-
sa začne hanbiť,
-
prestane skúšať,
-
čaká, že to niekto urobí zaňho.
Keď je dieťa frustrované
Najprv emócia, až potom riešenie:
„Vidím, že ťa to hnevá. To je ťažké. Som tu.“
Až keď sa upokojí, má zmysel rozmýšľať ďalej.
Zhrnutie
Keď dieťaťu v ťažkej chvíli povieš:
„Vidím tvoju snahu a verím ti,“
učíš ho najdôležitejšiu zručnosť – nevzdať sa pri prvom neúspechu.
