Áno, dá sa – a kľúč je oddeliť emóciu od hodnotenia seba samej alebo situácie. Po pôrode je to obzvlášť dôležité, pretože hormóny a únava zvyšujú pocit viny. Tu je praktický návod:
1️⃣ Používaj „ja“ výpovede
-
Namiesto „Ty ma nahneval/a“ povedz:
-
„Cítim sa frustrovaná, lebo som unavená.“
-
„Som nahnevaná, lebo mi chýba prestávka.“
-
-
Tým hovoríš o svojich pocitoch, nie o vine partnera alebo dieťaťa.
2️⃣ Rozpoznaj emóciu, nie hodnotenie
-
Hnev = pocit, nie chyba.
-
Napríklad:
-
„Cítim hnev“ → neutrálne, len opisuje stav.
-
„Som zlá, lebo som nahnevaná“ → hodnotenie, zvyšuje pocit viny.
-
3️⃣ Krátke, konkrétne vyjadrenie
-
Hnev nemusíš analyzovať hneď do hĺbky. Stačí:
-
„Cítim hnev a potrebujem 5 minút pre seba.“
-
-
To dá druhým signál, že ide o tvoju emóciu, nie útok.
4️⃣ Dýchanie a stíšenie pred komunikáciou
-
Ak hnev rastie, pár hlbokých nádychov alebo pauza pomôže, aby si hovorila jasne, nie impulzívne.
5️⃣ Prijatie vlastného hnevu
-
Emócie po pôrode sú normálne a prirodzené.
-
Povedz si: „Je v poriadku cítiť hnev. Nie som zlá mama.“
-
Tento vnútorný dialóg znižuje pocit viny.
6️⃣ Reflektuj po čase
-
Po upokojení môžeš analyzovať spúšťače:
-
Únava, hlad, preťaženie, nedostatok pomoci.
-
-
To ti pomôže hovoriť o hneve konštruktívne a pripraviť riešenia.
💡 Zhrnutie:
Kľúč je:
-
Opisovať emócie neutrálne („cítim hnev“)
-
Používať „ja“ výpovede
-
Nehodnotiť seba ani druhých
-
Dávať si priestor na upokojenie
Takto sa dá hovoriť o hneve bez pocitu viny a odsúdenia.
