Dieťa sa po potrestaní zvyčajne necíti lepšie, ani bezpečnejšie – väčšinou sa cíti zmätok, strach alebo vina. 💛
Rozdiel je medzi tým, čo dospelý chce dosiahnuť a čo dieťa skutočne prežíva:
Bežné pocity po treste
-
Strach
-
z dospelého, z ďalšieho trestu
-
z vlastného správania („Urobím niečo zlé a dostanem bitku/krik/odmietnutie“)
-
Hanba alebo vina
-
dieťa si môže myslieť: „Som zlý / nedobrý / neschopný“
-
zameriava sa na seba, nie na konkrétne správanie
-
Zmätenosť
-
nevie, čo presne spravilo zle
-
dôsledky často prichádzajú nesúvisle s činom
-
Hnev alebo frustrácia
-
potlačené emócie sa môžu neskôr prejaviť vzdorom, agresiou alebo únikom
-
Odpojenie
-
dieťa sa stiahne, ticho sedí
-
pozoruje len, kedy je dospelý pokojný
-
učí sa „prežiť“ situáciu, nie pochopiť pravidlo
Čo sa trestom nedosiahne
-
dieťa nevie riešiť konflikt
-
nebuduje sa vnútorná sebaregulácia
-
nepribúda empatia ani zodpovednosť
Skoro vždy sa učí emočnú reakciu na dospelého, nie zmysel správania.
Malá ilustrácia
Predstav si dieťa, ktoré rozbije pohár a dostane krik.
-
Ono sa naučí: „Krik = nebezpečenstvo“
-
Nemusí sa naučiť: „Pohár je krehký, treba ho dávať opatrne“
Plač, ticho, alebo odvracanie pohľadu po treste sú signály, že dieťa spracúva stres, nie správanie.

