Črevný mikrobióm dieťaťa sa nezačína tvoriť až po narodení – jeho základ vzniká už počas tehotenstva. Niektoré výskumy naznačujú, že dieťa už v maternici prichádza do kontaktu s prvými baktériami z tela matky. Skutočný rozvoj mikrobiómu však prebieha najmä po pôrode, a jeho zloženie závisí od mnohých faktorov – spôsobu narodenia, výživy, prostredia i zdravotného stavu.
Pri prirodzenom pôrode sa dieťa dostáva do kontaktu s baktériami z pôrodných ciest matky, ktoré osídlia jeho črevá a začnú tvoriť základ zdravého mikrobiómu. Naopak, pri cisárskom reze sa mikrobióm vytvára pomalšie, pretože dieťa sa najskôr stretne s baktériami z nemocničného prostredia. Tento rozdiel však možno neskôr vyvážiť dojčením a kontaktom s rodičom koža na kožu.
Dojčenie zohráva v prvých mesiacoch života kľúčovú úlohu. Materské mlieko obsahuje nielen prospešné baktérie, ale aj prebiotické látky, ktoré podporujú ich rast. Deti, ktoré sú dojčené, majú obvykle stabilnejší a odolnejší mikrobióm než tie, ktoré sú kŕmené výhradne umelou výživou.
Počas zavádzania príkrmov sa mikrobióm stáva rozmanitejším. Postupné obohacovanie jedálnička o zeleninu, ovocie, obilniny a bielkoviny podporuje rozvoj nových druhov baktérií. Tento proces je prirodzený a pomáha imunitnému systému „učiť sa“ tolerovať nové látky.
V predškolskom a školskom veku sa mikrobióm ďalej stabilizuje. Deti, ktoré majú dostatok pohybu, kontakt s prírodou a pestrú stravu, majú spravidla silnejší imunitný systém a menej tráviacich či kožných problémov. Naopak, časté infekcie, stres alebo nadmerné užívanie antibiotík môžu rovnováhu črevnej mikroflóry spomaliť.
Zhrnutie:
Mikrobióm dieťaťa sa vyvíja od narodenia až do približne 3–5 rokov, keď dosiahne stabilnejšiu podobu. Každé obdobie – od pôrodu cez dojčenie až po detstvo – predstavuje dôležitý krok k budovaniu silného základu imunity a zdravia. Starostlivosť o črevá už od prvých dní života má dlhodobý vplyv na celkovú odolnosť, výživu i psychickú pohodu dieťaťa.
