To, že máš výčitky, keď si chceš oddýchnuť, nie je tvoja chyba. 💛
Je to naučený vzorec – a dá sa jemne rozložiť, bez boja so sebou.
Poďme na to prakticky.
1️⃣ Najprv preformuluj, čo oddych JE
Kým v hlave platí:
„Oddych = luxus / odmena / niečo navyše“
bude tam vina.
Skús vedome nahradiť vetu za:
„Oddych je údržba nervového systému.“
Nie:
-
slabosť
-
sebeckosť
-
únik
Ale prevencia vyhorenia.
2️⃣ Vina nevzniká z oddychu, ale z konfliktu hodnôt
Výčitky znejú napríklad:
-
„Mala by som byť s deťmi“
-
„Je tu ešte milión vecí“
-
„Iní to zvládajú bez pauzy“
➡️ To nie je hlas reality.
To je hlas vnútorného tlaku.
Keď príde, skús si povedať:
„Teraz si vyberám udržateľnosť, nie dokonalosť.“
3️⃣ Oddych si „nepýtaj“ – naplánuj ho
Oddych, ktorý je:
-
náhodný
-
medzi dverami
-
až keď je všetko hotové
➡️ vždy prehrá.
Lepšie funguje:
-
krátky
-
pravidelný
-
dopredu jasný
Napríklad:
-
10 minút po obede
-
15 minút po náročnej časti dňa
-
rovnaký čas každý deň
➡️ mozog ho prestane spochybňovať, lebo je súčasťou systému.
4️⃣ Začni „malým oddychom“, ktorý nevyvolá odpor
Ak si dlhodobo išla na výkon, veľký oddych môže paradoxne zvyšovať vinu.
Začni niečím, čo:
-
je krátke
-
nenápadné
-
bez pocitu „utekám“
Napríklad:
-
ticho so zavretými očami
-
teplý čaj bez mobilu
-
sedenie pri okne
-
pomalý výdych
➡️ Nervový systém sa upokojí bez vnútornej hádky.
5️⃣ Oddeľ oddych od „užitočnosti“
Ak má oddych cieľ:
-
aby som bola lepšia mama
-
aby som fungovala
-
aby som bola výkonnejšia
➡️ vina zostáva.
Skús si dovoliť oddych:
len preto, že som človek.
Bez vysvetlenia.
Bez ospravedlnenia.
6️⃣ Pamätaj na túto dôležitú pravdu
Deti nepotrebujú rodiča, ktorý sa nikdy nezastaví.
Potrebujú rodiča, ktorý:
-
vie spomaliť
-
vie si doplniť sily
-
vie byť prítomný bez vyčerpania
Oddych nie je proti nim.
Oddych je pre vzťah.
Jedna veta, ktorú si môžeš opakovať 💛
„Keď si oddýchnem, neopúšťam svoje povinnosti. Starám sa o zdroj, z ktorého dávam.“
