Ako súvisí motorický vývoj s rozvojom reči a poznávania?

Motorický vývoj, reč a poznávanie sú úzko prepojené procesy. Dieťa sa neučí pohyb, myslenie a jazyk oddelene – všetko sa rozvíja v súhre. Každý pohyb, ktorý dieťa vykoná, zároveň stimuluje jeho nervový systém, tvorbu spojení v mozgu a schopnosť vnímať a komunikovať so svetom.

1. Pohyb ako základ pre učenie

Pohyb aktivuje veľké množstvo mozgových centier – nielen tie, ktoré riadia svaly, ale aj oblasti zodpovedné za pozornosť, orientáciu, pamäť a reč.
Keď dieťa lezie, siaha po hračkách alebo sa pretáča, jeho mozog spracúva množstvo podnetov:

• kde je jeho telo v priestore,

• ako sa mení vzdialenosť predmetov,

• ako treba načasovať pohyb, aby niečo chytilo.

Tieto skúsenosti sú základom pre neskoršie chápanie vzťahov, logiky a príčin – teda pre myslenie.

2. Spojenie medzi motorikou a rečou

Oblasti mozgu, ktoré riadia pohyb rúk, pier, jazyka a mimických svalov, sa nachádzajú veľmi blízko centier pre reč.
Keď dieťa trénuje jemnú motoriku – napríklad chytá drobné predmety, otvára a zatvára krabičky, ukazuje prstom – aktivuje aj tie isté oblasti, ktoré neskôr využije pri artikulácii slov.

Príklady:

• Lezenie rozvíja koordináciu oboch hemisfér – čo je dôležité pre spojenie porozumenia (ľavá hemisféra) a tvorby reči (pravá hemisféra).

• Ukazovanie prstom („pozri tam“) je prvý krok k zdieľanej pozornosti, ktorá je základom komunikácie.

• Napodobňovanie pohybov pripravuje mozog na napodobňovanie zvukov a slov.

3. Motorika rúk a myslenie

Ruka je „nástroj mysle“. Keď dieťa manipuluje s predmetmi – vkladá, stavia, búra, otvára – učí sa o tvare, veľkosti, váhe, príčine a následku.
Tým sa rozvíjajú základy logického myslenia, vnímania priestoru a problémového riešenia.
Neskôr sa tieto skúsenosti prenášajú do vyšších kognitívnych procesov – napríklad chápania abstraktných pojmov či tvorby viet.

4. Reč, pohyb a emócie

Pohyb je aj spôsob vyjadrenia emócií – radosť, zvedavosť, frustrácia. Ak dieťa nemá možnosť hýbať sa, vyjadrovať, skúmať, môže byť menej motivované komunikovať.
Naopak, dieťa, ktoré sa cíti vo svojom tele isté, má viac dôvery aj v sociálny kontakt a rečový prejav.

5. Dôsledky pre rodičov a odborníkov

• Podpora voľného pohybu od narodenia (na podložke, bez obmedzujúcich pomôcok) má priamy vplyv na rozvoj reči a myslenia.

• Dieťa, ktoré má možnosť skúmať rukami a telom, si prirodzene rozvíja aj schopnosť pomenúvať veci, vyjadrovať potreby a chápať súvislosti.

• Ak je motorický vývoj oneskorený, často je vhodné sledovať aj vývin reči a porozumenia – ide o spojené nádoby.

6. Zhrnutie