Nie všetky deti začnú chodiť v rovnakom veku. Niektoré urobia prvé kroky už okolo 11. mesiaca, iné až po 16. – 17. mesiaci. Rozdiel niekoľkých mesiacov je zvyčajne v norme, pretože vývin chôdze závisí od zrelosti nervovej sústavy, svalového tonusu, temperamentu aj prostredia. Dôležité je rozlíšiť, či dieťa napreduje, len pomalším tempom, alebo či má známky skutočného oneskorenia či motorickej poruchy.
1. Normálne oneskorenie – „dozrievanie v tempe dieťaťa“
Ide o situáciu, keď dieťa:
-
sa plazí, lezie a stavia sa popri nábytku,
-
má symetrické pohyby rúk aj nôh,
-
má dobrú rovnováhu v sede a stoji,
-
skúša sa pustiť, ale ešte nemá istotu,
-
inak komunikuje, reaguje, hrá sa a rozumie reči primerane veku.
Takéto dieťa si jednoducho dáva načas – možno je opatrnejšie, má jemnejší temperament alebo slabší svalový tonus, ktorý potrebuje posilniť prirodzeným pohybom.
2. Signály, že môže ísť o problém
K odbornej konzultácii (pediater, fyzioterapeut, neurológ) sa oplatí ísť, ak:
-
dieťa do 18 mesiacov nespraví samostatný krok,
-
nevstáva ani sa neťahá do stoja,
-
nelezie alebo sa presúva neobvyklým spôsobom (napr. „na zadku“),
-
má asymetrické pohyby – preferuje jednu nohu alebo ruku,
-
je veľmi tuhé alebo naopak „mäkké“ (znížené napätie),
-
má malý záujem o pohyb a skúmanie priestoru,
-
zaostáva aj v iných oblastiach (napr. v reči, reakciách, sociálnom kontakte).
Tieto prejavy nemusia znamenať vážnu diagnózu, ale sú dôvodom na preventívne vyšetrenie, ktoré pomôže včas odhaliť alebo vylúčiť problém.
3. Čo najčastejšie stojí za oneskorením
-
Nedostatočný priestor na pohyb – dieťa trávi veľa času v hojdačke, chodítku, autosedačke.
-
Prílišná pomoc dospelých – rodičia ho často vedú za ruky a dieťa sa nenaučí samostatne balansovať.
-
Slabší svalový tonus – typický u detí, ktoré sa neskôr posadia alebo začnú liezť.
-
Predčasný pôrod alebo komplikácie pri pôrode – môžu spomaliť dozrievanie nervovej sústavy.
-
Temperament a povaha – niektoré deti sa potrebujú cítiť úplne isto, kým sa pustia.
4. Ako dieťa podporiť prirodzene
-
Dopraj mu voľný pohyb na podlahe, bosé nôžky a pevný povrch.
-
Hračky polož kúsok ďalej, aby malo dôvod sa posúvať a skúšať kroky.
-
Chváľ pokusy, aj keď padne – posilňuje to jeho odvahu.
-
Neporovnávaj ho s inými deťmi – každé má svoje tempo.
-
Ak chceš, môžeš využiť fyzioterapeutické poradenstvo, ktoré často stačí len raz-dva razy na usmernenie.
5. Zhrnutie
-
Chôdza medzi 11. – 18. mesiacom je v norme.
-
Ak dieťa napreduje v ostatných oblastiach, zvyčajne ide len o pomalšie dozrievanie.
-
Ak má asymetriu, napätie, nechuť k pohybu alebo nechodí po 18. mesiaci, je vhodné odborné vyšetrenie.
-
Včasná fyzioterapia dokáže oneskorenie ľahko dobehnúť.
