Rozdiel medzi bežným oneskorením a signálom, že niečo nie je v poriadku, môže byť jemný, ale rozpoznateľný.
Tu máš prehľad, ako zistiť, že nejde len o „oneskorenie“ v rozprávaní, ale možno o niečo viac 👇
🧠 1. Pozoruj celkovú komunikáciu, nie len slová
Aj keď dieťa ešte nehovorí, malo by komunikovať inak:
-
používa gestá (ukazuje, kýva, podáva ti veci),
-
napodobňuje zvuky, melódiu reči,
-
pozerá sa tam, kam ukazuješ (spoločná pozornosť),
-
reaguje na svoje meno, rozumie jednoduchým pokynom („daj mi“, „poď sem“),
-
má záujem o interakciu (hrá sa „kuk“, žmurká, smeje sa na kontakt).
👉 Ak tieto komunikačné prejavy sú prítomné, väčšinou ide len o oneskorenie v hovorenej reči.
🚩 2. Kedy spozornieť (varovné signály)
Ak:
-
dieťa vôbec nereaguje na meno alebo známe slová,
-
neukazuje, neukazuje záujem o komunikáciu,
-
nepozerá sa ti do očí,
-
nepokúša sa napodobňovať zvuky alebo mimiku,
-
neukazuje prstom, čo chce,
-
v 18 mesiacoch nepoužíva žiadne slovo (ani „mama“, „tata“, „ham“),
-
alebo v 2 rokoch nepoužíva aspoň 50 slov a nespája ich do krátkych viet,
potom je dobré poradiť sa s logopédom alebo pediatrom.
👶 3. Typické tempo vývinu reči
Orientačne:
-
12 mesiacov – 1. slová (mama, tata, papa, ham),
-
18 mesiacov – 10–50 slov,
-
24 mesiacov – 50+ slov a spájanie („mama ham“, „auto ide“),
-
3 roky – jednoduché vety, rozumie väčšine bežných pokynov.
Ak dieťa rozumie viac, než dokáže povedať, je to dobré znamenie.
Problém väčšinou nie je v porozumení, ale len v tempe rozprávania.
🗣️ 4. Čo môžeš zatiaľ robiť
-
veľa komentuj (nie len pýtaj sa) – „Pozri, auto ide. Bum!“,
-
opakuj jeho zvuky a pridávaj („ba“ → „bábo“),
-
čítaj jednoduché knižky a opisuj obrázky,
-
spievaj a rýmuj,
-
dať mu čas – nehovor zaňho, ale nech má šancu reagovať.
