Bolesti hlavy a napätie v tele sú jedny z najčastejších fyzických prejavov psychického preťaženia. Telo cez ne vysiela veľmi jasné signály: „Už je toho veľa.“
1. Prečo vznikajú bolesti hlavy zo stresu
Stres spôsobuje zovretie svalov na krku, šiji a ramenách.
To vedie k:
-
zhoršenému prekrveniu
-
stiahnutým nervovým zakončeniam
-
zvýšenému tlaku v oblasti hlavy
Výsledkom sú napäťové bolesti hlavy alebo migrény.
2. Typické príznaky napäťových bolestí hlavy
-
tlak okolo čela alebo temena
-
pocit „pásu“ okolo hlavy
-
bolesť vyžarujúca z krku
-
citlivosť na svetlo či zvuky
-
zhoršenie po dlhom sedení alebo strese
3. Napätie v tele ako dôsledok psychického preťaženia
Telo pri strese prechádza do módu „drž sa, preži“.
To znamená:
-
ramená sú stále zdvihnuté
-
čeľusť je zatnutá
-
dych je plytký
-
brucho je stiahnuté
-
celé telo je pripravené „bojovať“
Dlhodobé napätie = dlhodobá bolesť.
4. Ktoré svalové skupiny sú najviac postihnuté
Najčastejšie „trpia“:
-
trapézy – ramenné napätie
-
krčná chrbtica – bolesti hlavy
-
čeľusť – zatínanie zubov, bruxizmus
-
horná časť chrbta – stuhnutosť
-
hrudník – plytké dýchanie
-
brucho – napätie z úzkosti
Každá z týchto oblastí môže vyvolať bolesti hlavy.
5. Emócie uložené v tele, ktoré bolesť zhoršujú
Najčastejšie emócie spojené s napätím:
-
úzkosť (stiahnuté telo)
-
hnev (zatnutá čeľusť, ramená hore)
-
dlhodobý stres (celé telo v napätí)
-
smútok (tlak na hrudi, stiahnutý krk)
-
potláčané pocity (napätie v šiji)
Telo nosí to, čo my nechceme alebo nestíhame prežiť.
6. Ako dych aktivuje napätie alebo ho uvoľňuje
Plytké dýchanie → viac stresu → viac bolesti.
Hlboký nádych + dlhší výdych → telo prechádza do pokojového režimu.
Malé cvičenie:
4 sekundy nádych – 6 sekúnd výdych – 10× opakovať.
7. Správanie, ktoré bolesti hlavy zhoršuje
-
dlhé pozeranie do obrazovky
-
minimum pohybu počas dňa
-
nedostatok vody
-
ponocovanie
-
ignorovanie napätia
-
preťaženie mentálnymi povinnosťami
Napätie vzniká kombináciou psychického aj fyzického stresu.
8. Rýchle úľavové techniky (30 sek – 2 min)
-
pomalé natiahnutie krku na každú stranu
-
„rolovanie“ ramien dozadu
-
uvoľnenie čeľuste (pootvoriť a uvoľniť)
-
5 hlbokých výdychov ústami
-
pritlačiť dlaň na čelo, dýchať proti nej (uvoľňuje šiju)
Malé uvoľnenie = veľká prevencia bolesti.
9. Dlhodobejšia starostlivosť
-
pravidelné jemné cvičenia na krk a ramená
-
práca s emóciami (hlavne úzkosť a hnev)
-
obmedzenie multitaskingu
-
lepšia spánková hygiena
-
5–10 min denne venovaný dychu alebo joge
-
masáže a fyzioterapia
Telo potrebuje pravidelné „vypustenie tlaku“.
10. Kedy vyhľadať odborníka
Ak:
-
bolesti sú časté alebo zhoršujúce
-
objavuje sa závrat, zlé videnie alebo brnenie
-
bolesť vzniká po úraze
-
lieky už nezaberajú
-
pridáva sa úzkosť alebo panické pocity
Pomoc môže ponúknuť neurológ, fyzioterapeut aj psychosomatický terapeut.
10 otázok, ktoré si môže mama položiť
-
Kedy sa moje bolesti hlavy najčastejšie objavujú?
-
Čo som vtedy prežívala?
-
Ktorá časť tela je najviac napätá?
-
Ako dýcham, keď ma bolí hlava?
-
Všímam si, že zdvíham ramená, keď mám stres?
-
Zatínam zuby počas dňa alebo noci?
-
Dokážem uvoľniť telo, aj keď som v strese?
-
Kde v tele sa mi hromadí preťaženie?
-
Čomu som dnes nedala priestor cítiť alebo uvoľniť?
-
Čo by mi teraz najviac uľavilo – fyzicky aj emočne?

