Zmenilo by sa viac, než sa na prvý pohľad zdá – a väčšinou k lepšiemu, pre dieťa aj pre teba.
Čo sa deje, keď rodič veľa radí
Dieťa si často odnáša (aj keď to tak nemyslíš):
-
„Správne riešenie má rodič.“
-
„Bez návodu to asi nedám.“
-
„Radšej sa spýtam, než skúsim.“
Výsledok:
-
menšia sebadôvera,
-
väčšia závislosť od dospelého,
-
strach urobiť chybu.
Čo sa začne diať, keď viac povzbudzuješ
🧠 V hlave dieťaťa
-
začne viac premýšľať samo,
-
učí sa hľadať riešenia,
-
berie chyby ako informáciu, nie zlyhanie.
❤️ V emóciách
-
cíti sa videné, nie opravované,
-
zažíva pocit: „Veria mi.“
-
rastie vnútorný pokoj a odvaha.
🧍♂️ V správaní
-
častejšie sa púšťa do vecí samo,
-
menej sa pýta „je to dobre?“,
-
dlhšie vydrží pri ťažkej úlohe.
Ako vyzerá povzbudenie namiesto rady
Namiesto:
❌ „Urob to takto.“
Skús:
✔️ „Čo by si mohol(a) skúsiť?“
✔️ „Aký máš plán?“
✔️ „Skús a uvidíme.“
Dôležitý detail
Povzbudzovanie nie je pasivita.
Stále:
-
nastavuješ hranice,
-
dbáš na bezpečie,
-
si k dispozícii.
Len neberieš dieťaťu jeho skúsenosť.
Malý experiment
Skús jeden deň:
-
pri prvej potrebe radiť sa zastaviť,
-
namiesto rady položiť jednu otázku,
-
alebo len povedať: „Verím ti.“
Sleduj, čo sa zmení.
Zhrnutie
Keď menej radíš a viac povzbudzuješ,
dieťa si začne hovoriť:
„Myslím, dokážem, skúšam.“
A to je presne to, čo mu pomôže rásť.
