Je úplne prirodzené cítiť hnev, a pocit „zlej mamy“ po jeho prejavení je veľmi častý – najmä po pôrode, keď sú emócie zvýšené hormonálne a únava znižuje sebaovládanie. Kľúč je oddeliť emóciu od hodnotenia seba samej a naučiť sa reagovať konštruktívne. Tu sú praktické kroky:
1️⃣ Uznaj svoje emócie bez súdenia
-
Hnev nie je znak zlej mamy, ale signál, že si preťažená alebo unavená.
-
Mysli: „Cítim hnev, ale to neznamená, že nie som dobrá mama.“
2️⃣ Oddeľ správanie od identity
-
Prejav hnevu = správanie, nie tvoja osobnosť.
-
Záznam do denníka: „Dnes som sa nahnevala, ale stále sa starám o dieťa a robím svoj najlepší krok.“
3️⃣ Krátka prestávka a reflexia
-
Po výbuchu si daj pár minút, aby si sa upokojila a prehodnotila situáciu.
-
Pomáha to znížiť pocit viny a zabraňuje tomu, aby hnev „definoval“ tvoje materstvo.
4️⃣ Vnútorný dialóg sebasúcitu
-
Povedz si:
-
„Je normálne, že sa hnevám.“
-
„Som unavená, a to ovplyvňuje moje reakcie.“
-
„Nie som zlá – som človek a mama zároveň.“
-
5️⃣ Konštruktívna komunikácia
-
Ak hnev smeroval na partnera alebo dieťa:
-
Povedz pokojne, čo cítiš („Cítim hnev, lebo som unavená. Potrebujem chvíľu pre seba.“)
-
To pomáha druhým pochopiť tvoje emócie bez pocitu obviňovania.
-
6️⃣ Podpora od okolia
-
Hovoriť s partnerom, kamarátkou alebo popôrodnou poradkyňou o hneve a pocitoch viny môže uvoľniť napätie a normalizovať emócie.
7️⃣ Preventívne stratégie
-
Krátke prestávky, spánok, pohyb a dýchanie znižujú frekvenciu hnevu a zvyšujú pocit kontroly.
-
Čím viac sa staráš o seba, tým menej hnev bude mať negatívny dopad a tým menej pocitu „zlej mamy“.
💡 Zhrnutie:
-
Hnev je normálna emócia, nie súd o tebe ako matke.
-
Oddelenie emócie od identity, krátka prestávka, sebasúcitný vnútorný dialóg a otvorená komunikácia sú kľúčom.
-
Prejav hnevu neznamená, že dieťa alebo partner trpia – ak reaguješ bezpečne a reflexívne, môže to byť aj vzor zdravého spracovania emócií.
