Toto je jedna z najčastejších (a najťažších) vecí, s ktorými sa rodiny detí s diabetom stretávajú ❤️ –
strach z ihiel alebo z toho, že „urobím niečo zle“, nie je len o bolesti, ale hlavne o pocite neistoty a kontroly.
Dobrou správou je, že deti sa to dajú naučiť zvládať – s tvojou trpezlivosťou a správnym prístupom to ide veľmi dobre.
Tu je kompletný návod 👇
💉 1️⃣ Keď dieťa má strach z ihiel
🧠 Pochop, čoho sa vlastne bojí
U detí nejde len o „bodnutie“.
Najčastejšie ide o:
-
strach z bolesti,
-
strach z očakávania bolesti (to býva horšie než samotný vpich),
-
strach z vlastnej chyby,
-
alebo pocit, že ho niekto „tlačí“ do niečoho, čo nechce.
➡️ Preto prvý krok nie je ihla, ale pocit bezpečia.
🌿 Tipy, ktoré pomáhajú:
💬 1. Hovorte o tom otvorene
Nie „nebude to bolieť“ (lebo dieťa ti neuverí), ale:
„Bude to štípať len chvíľku, a ja som tu s tebou.“
„Keď to zvládneš, tvoje telo bude mať viac energie.“
➡️ Dieťa tak verí tebe, nie tvojmu sľubu, že to nebude bolieť.
🎲 2. Hra na „malého doktora“
U detí (najmä do 10 rokov) výborne funguje, keď si to najprv vyskúša na bábike, medvedíkovi alebo rodičovi.
-
môže ti „pichnúť“ inzulín (naprázdno),
-
alebo si pozrieť video o tom, ako to robia iné deti.
➡️ Hra dáva pocit kontroly a znižuje úzkosť.
🧊 3. Zmierni fyzickú bolesť
-
studený obklad alebo chladivý gél 10–20 sekúnd pred vpichom,
-
používanie tenkých ihiel (napr. 4 mm),
-
rotovanie miest vpichu,
-
a rýchly, rozhodný pohyb (nie „pomaly, aby to nebolelo“ — to bolí viac).
🎧 4. Odpútanie pozornosti
Počas vpichu mu daj niečo, čo zameria pozornosť inam:
-
nech počíta do 10,
-
fúka bubliny,
-
počúva krátku pesničku,
-
alebo drží v ruke hračku, antistresovú loptičku, prípadne ti rozpráva, čo bude robiť po vpichu.
➡️ Mozog nedokáže zároveň intenzívne vnímať bolesť a niečo sledovať.
🌈 5. Oslavuj malé víťazstvá
Každé úspešné meranie alebo vpich je úspech, nie samozrejmosť.
Napríklad:
„Vidíš, zvládol si to bez pomoci!“
„Dnes si to urobil rýchlo, bolo to super!“
➡️ Tým posilňuješ sebadôveru, nie len poslušnosť.
🧭 2️⃣ Keď sa bojí „zlyhania“ pri kontrole cukru
Mnohé deti sa boja pozrieť na výsledok merania —
lebo si myslia, že „vysoký cukor“ znamená, že niečo pokazili.
💬 Povedz mu jasne:
„Cukor nie je známka. Nie je to ani dobré, ani zlé — je to len informácia, čo tvoje telo práve potrebuje.“
„Nie je to tvoja vina. Je to číslo, ktoré nám povie, čo urobíme ďalej.“
➡️ Takto učíš dieťa, že hodnota glykémie nie je hodnotenie jeho osobnosti.
🪞 Príklady, ako to preformulovať:
| Čo radšej nehovoriť | Čo je lepšie |
|---|---|
| „Zase máš vysoký cukor!“ | „Cukor je trochu vyšší, pozrime sa, čo s tým spravíme.“ |
| „Musíš sa viac snažiť.“ | „Tvoje telo dnes potrebuje viac inzulínu. Poďme to upraviť.“ |
| „Zase si to pokazil.“ | „Toto je len skúška, aby sme vedeli, čo ti najlepšie pomáha.“ |
👨👩👧 3️⃣ Pomáha, keď cíti spoluprácu, nie kontrolu
Ak cíti, že rodič je proti nemu („musíš, lebo inak...“), strach rastie.
Ak cíti, že rodič je s ním („urobíme to spolu, pomôžem ti“), strach slabne.
💬 Napríklad:
„Poďme to skúsiť spolu, ja spravím prvý krok, ty druhý.“
„Chceš, aby som ti pichla ja, alebo chceš to skúsiť ty?“
„Vieš čo? Skúsme to ako tím – ty podržíš pero, ja pomôžem s tlačidlom.“
➡️ Dávaš mu možnosť voľby – a voľba znamená kontrolu, ktorá ničí strach.
❤️ 4️⃣ Ak je strach veľmi silný
Ak dieťa:
-
odmieta vpich aj po viacerých pokusoch,
-
plače, trasie sa, alebo
-
má panické reakcie –
→ určite sa oplatí osloviť psychológa so skúsenosťou s chronickými ochoreniami u detí.
Existujú krátke terapeutické hry, nácviky a dychové techniky, ktoré robia zázraky – často pomôžu už po pár stretnutiach.
💡 Zhrnutie
Strach z ihiel nie je neposlušnosť – je to prirodzená reakcia.
Cieľom nie je, aby sa „nebál“, ale aby vedel, že to zvládne aj napriek strachu.
