Separačná úzkosť po 3. roku je veľmi častá, hoci sa často hovorí hlavne o úzkosti okolo 1. roka. Pravda je však tá, že u detí medzi 3–6 rokmi sa môže objaviť „druhá vlna“ separačnej úzkosti – a je to vývinovo úplne normálne.

Neznamená to, že ste urobili niečo nesprávne. Skôr to ukazuje, že dieťa rastie, dozrieva a začína si hlbšie uvedomovať svet, vzťahy a vlastnú identitu.

🌟 1. Prečo sa separačná úzkosť objaví až/znova po 3. roku?

🔹 1. Vyššia predstavivosť a fantázia

Okolo 3–4 rokov sa zvyšuje schopnosť fantazijného myslenia. Dieťa si začína predstavovať príbehy, riziká, čo ak scenáre, ktoré predtým neexistovali.

🔹 2. Silnejšie uvedomovanie si vzťahov

Dieťa si začne uvedomovať, ako veľmi na vás závisí a ako ste preň dôležití. Toto uvedomenie paradoxne môže dočasne spôsobiť viac obáv z odlúčenia.

🔹 3. Zmeny v rutine

Napríklad:

• nástup do škôlky,

• zmena triedy alebo učiteľky,

• narodenie súrodenca,

• choroba, únava.

Tieto situácie môžu separačnú úzkosť „aktivovať“.

🔹 4. Väčšie sociálne nároky

V škôlke musí dieťa:

• fungovať v skupine,

• zvládať konflikty,

• komunikovať svoje potreby,

• prispôsobiť sa pravidlám.

Je to veľa – a úzkosť z odlúčenia je často reakcia na stres, nie na samotné „opustenie“.

🔹 5. Citlivý temperament

Niektoré deti sú prirodzene opatrnejšie, citlivejšie a viac naviazané. To je typ temperamentu, nie problém.

🤝 2. Ako pomôcť dieťaťu zvládnuť separačnú úzkosť po 3. roku

✔️ 1. Stabilná a predvídateľná ranná rutina

Drobné rituály robia veľký rozdiel:

• rovnaký spôsob lúčenia,

• rovnaká fráza („Vrátim sa po teba po olovrante“),

• krátke a jasné objatie.

Dlhé odchody úzkosť zhoršujú.

✔️ 2. Uznajte emócie (nebagatelizujte)

„Vidím, že sa ti nechce ísť, je ti smutno. Rozumiem. Aj tak to spolu zvládneme.“

Deti sa upokojujú, keď cíti, že ich niekto počuje a chápe.

✔️ 3. Zostavte „mostík bezpečia“

Môže pomôcť:

• malý predmet od rodiča (náramok, kamienok, papierik),

• fotka v skrinke,

• kresba, ktorú si môže nosiť.

Je to prechodový objekt, ktorý pripomína, že vzťah trvá aj keď ste odlúčení.

✔️ 4. Dohody, ktoré dieťaťu dávajú pocit kontroly

Napr.:

• „Chceš ísť do triedy pešo alebo na rukách?“

• „Mám ti zamávať od dverí alebo od okna?“

Malý výber = veľký pocit istoty.

✔️ 5. Spolupracujte s učiteľkami

Povedia vám, ako to vyzerá po vašom odchode. Deti väčšinou plačú krátko a rýchlo sa zapoja do hry.

Ak v škôlke cíti dieťa bezpečie, separácia býva postupom času ľahšia.

✔️ 6. Trénujte krátke separácie mimo škôlky

Napr. u starých rodičov, na krúžkoch, v herni.
Dieťa zistí, že odchody sú dočasné a návraty isté.

✨ 3. Kedy už separačnú úzkosť riešiť hlbšie?

Vyhľadať pomoc je vhodné, ak:

• úzkosť sa zhoršuje, nie zlepšuje,

• trvá viac než 6–8 týždňov pravidelného odlúčenia,

• dieťa má silné fyzické prejavy (bolesti brucha, zvracanie),

• odmieta chodiť do škôlky aj po adaptácii,

• separácia ovplyvňuje spánok, nočné budenie, správanie doma,

• dieťa panikári (nie bežne plače) pri odchode.

To ešte stále nemusí znamenať „problém“, len potrebu podpory.

🧸 4. Dôležitá rodičovská útecha

Deti, ktoré bývajú citlivejšie na separáciu, často vyrastú v:

• empatických,

• vnímavých,

• sociálne zdatných
  dospelých.

Citlivosť nie je problém. Je to temperament.