Táto otázka ide veľmi presne k jadru toho, čo prežívaš.
U mnohých ľudí je odpoveď úprimne: „Oddych si doprajem, až keď je všetko hotové“ – čo v praxi znamená takmer nikdy bez viny.
Skús sa v nasledujúcich vetách spoznať, nie hodnotiť:
🧠 Ak máš pocit, že musíš stále „fungovať“
Možno:
-
si nevieš sadnúť bez toho, aby si mala v hlave zoznam úloh
-
oddych vnímaš ako „stratu času“
-
máš výčitky, keď nerobíš niečo užitočné
-
potrebuješ si oddych zaslúžiť
-
relaxuješ, ale vnútri si stále napätá
➡️ To nie je povaha. To je naučený režim výkonu.
🧬 Čo sa deje v tele
-
Nervový systém ostáva v pohotovosti
-
Kortizol neklesá
-
Telo nikdy nemá signál: „je bezpečne“
➡️ Ani oddych potom neobnovuje.
😔 Prečo je oddych sprevádzaný vinou
-
v detstve alebo okolí bol výkon oceňovaný viac než potreby
-
„keď stojíš, si lenivá“
-
hodnota = produktivita
➡️ Oddych sa podvedome rovná ohrozeniu hodnoty.
🌱 Ako vyzerá oddych bez viny (reálne)
-
vieš byť chvíľu „neužitočná“ bez vnútorného tlaku
-
telo sa uvoľní, dych sa spomalí
-
myseľ nemusí nikam utekať
-
po oddychu máš viac energie, nie viac výčitiek
🧩 Malý test (teraz hneď)
Predstav si, že máš 30 minút úplne voľných.
Čo sa objaví ako prvé?
-
pokoj?
-
úľava?
-
alebo nepokoj, tlak, myšlienky „mala by som…“?
To je tvoja odpoveď.
💡 Dôležitá myšlienka
Oddych nie je odmena za výkon.
Oddych je biologická potreba.
Bez neho telo zostáva v režime prežitia.
Záver
Ak máš pocit, že musíš stále fungovať,
tvoje telo pravdepodobne nepozná stav bezpečia bez výkonu.
A to sa dá jemne a postupne preučiť – bez boja so sebou.
