Veľmi citlivá a dôležitá téma 💛 — „Dvojičky – Mám ich porovnávať, keď jedno hovorí skôr?“
Toto je jedna z najčastejších otázok, ktoré si rodičia dvojčiat kladú –
pretože rozdiely vo vývine reči sa u dvojičiek objavujú takmer vždy.
A hoci sa zdajú malé, v maminej hlave dokážu vyvolať veľké obavy.
💬 1. Porovnávanie je prirodzené – ale môže byť zraňujúce
Rodičom to ide automaticky: „Tento už povie mama, ten ešte nie.“
Nie preto, že by chceli hodnotiť, ale preto, že majú dve deti v rovnakom veku pred očami.
👉 Porovnávanie v hlave je prirodzené.
👉 Porovnávanie nahlas pred deťmi však môže zanechať stopu.
Deti už od batoľacieho veku cítia tón hlasu, reakciu a postoj rodiča.
Ak majú pocit, že „brat/ sestra je ten šikovnejší“, vzniká tichá rivalita a neistota.
🧠 2. Reč sa nevyvíja u oboch rovnako
Vývin reči závisí od:
-
povahy (introvert – extrovert),
-
motorického vývinu (niektoré deti sa sústredia najprv na chôdzu, iné na reč),
-
sluchovej citlivosti,
-
aj od toho, koľko priestoru dostanú na odpoveď.
U dvojčiat sa často stáva, že:
-
jedno preberá rolu hovoru (komunikátor),
-
druhé viac pozoruje (tichý partner).
A v tom je ich čaro – učia sa spolu, ale nie rovnako.
👯♀️ 3. Dvojčatá si vytvárajú vlastný jazyk
Mnohé dvojčatá si medzi sebou vytvoria „tajný jazyk“ –
súbor zvukov, gest a mimiky, ktorým rozumejú len ony.
To je znak silného puta, nie oneskorenia.
Až neskôr, keď prichádza viac kontaktu s inými deťmi a dospelými,
začínajú používať bežný jazyk.
💡 Niekedy to však spôsobí, že jedno dieťa hovorí menej,
lebo druhé „hovorí aj zaňho“.
Vtedy pomáha dávať priestor obom osobitne.
🧏♀️ 4. Ako podporiť oboch bez porovnávania
-
Rozprávaj sa s každým zvlášť – aj krátko, ale denne.
-
Používaj rovnaké rituály: čítanie, pomenovanie vecí, pesničky.
-
Chváľ oboch, ale za rôzne veci („Ty si to krásne vyslovil“ vs. „Ty si sa výborne sústredil“).
-
Nedávaj nálepky typu „ten rečník“ a „ten tichší“ – môžu sa ich držať dlhé roky.
👩👧👦 5. Keď sa jedno rozvíja pomalšie
Ak má jedno dieťa citeľne oneskorený vývin reči (napr. v 2,5 roku ešte netvorí vety),
neznamená to, že je „pozadu“.
U dvojčiat je oneskorenie bežné o 3–6 mesiacov, najmä u chlapcov.
Ale určite stojí za to:
-
poradiť sa s logopédom (preventívne, nie zo strachu),
-
nechať vyšetriť sluch,
-
a venovať viac individuálneho rozhovoru tomu tichšiemu.
➡️ Pomoc včas = menší tlak, väčší pokoj.
🧩 6. Ako reagovať na komentáre okolia
Ľudia často nevedomky porovnávajú:
„Aha, tento už hovorí krásne, a druhý ešte nie?“
Môžeš reagovať pokojne:
„Každé má svoj rytmus, u dvojčiat je to bežné.“
Takéto odpovede uzatvárajú tému a zároveň dávajú deťom pocit,
že ich vývoj nie je súťaž.
🪞 7. Reč nie je len o slovách
Aj dieťa, ktoré menej hovorí, môže byť veľmi komunikatívne –
mimikou, gestom, očným kontaktom.
Všímaj si tieto prejavy a odpovedaj na ne rovnako, ako by to boli slová.
Komunikácia začína dávno pred hovorením.
🧘♀️ 8. Ako si zachovať pokoj
Niektoré mamy hovoria:
„Jedno dieťa ma napĺňa slovami, druhé tichom.“
A to je v poriadku.
Ak sa namiesto porovnávania zameriaš na spoznávanie ich rozdielov,
budeš rozvíjať oboch prirodzene.
➡️ Dvojčatá nepotrebujú byť rovnaké –
potrebujú cítiť, že môžu byť odlišné a stále rovnako milované.
❤️ 9. Keď sa začne dobiehať
Často sa stáva, že dieťa, ktoré hovorilo neskôr, zrazu „vystrelí“ – a po pár mesiacoch rozpráva plynulejšie než jeho súrodenec.
Tento „nárazový skok“ je bežný okolo 2,5–3 rokov.
➡️ Preto sa netreba báť miernych rozdielov – vývin sa v predškolskom veku väčšinou vyrovná.
🌼 10. Zhrnutie
-
Porovnávanie je prirodzené, ale nahlas zraňujúce.
-
Každé dvojča má svoj rečový rytmus a štýl.
-
„Tajný jazyk“ je normálny a posilňuje ich puto.
-
Dávaj rovnaký priestor obom – individuálne aj spolu.
-
Skoré logopedické poradenstvo je prevenciou, nie nálepkou.
-
A hlavne – neporovnávať neznamená nevnímať.
Znamená to všímať si bez súdu.
Dvojčatá nepotrebujú hovoriť rovnako – stačí, že ich počúvaš rovnako pozorne. 💛
