Po narodení bábätka si mnohí rodičia všimnú zmenu, ktorú nečakali. Ich staršie dieťa, ktoré dovtedy bez problémov zaspávalo samo, zrazu odmieta ísť spať bez mamy alebo otca. Chce držať rodiča za ruku, vyžaduje spoločné zaspávanie alebo prosí, aby mohlo spať v rodičovskej posteli.
Takáto zmena môže rodičov zaskočiť. Mnohí sa obávajú, že sa dieťa vracia späť vo vývine alebo si vytvára „zlý návyk“. Vo väčšine prípadov však ide o prirodzenú reakciu na veľkú životnú zmenu, akou je príchod nového súrodenca.
Prečo sa to deje?
Narodenie bábätka mení každodenný život celej rodiny.
Staršie dieťa zrazu zažíva:
- rozdelenú pozornosť rodičov,
- nový denný režim,
- viac hluku a ruchu,
- menej času osamote s mamou alebo otcom,
- nové emócie, ktorým ešte úplne nerozumie.
Aj keď sa rodičia snažia venovať obom deťom rovnako, staršie dieťa môže cítiť väčšiu potrebu blízkosti. Večer, keď sa deň končí a všetko sa upokojí, býva táto potreba často najsilnejšia.
Spoločné zaspávanie môže byť hľadaním bezpečia
Keď dieťa požiada, aby ste pri ňom zostali, nemusí tým hovoriť:
"Nechcem spať sám."
Často tým vyjadruje niečo oveľa hlbšie:
- „Potrebujem sa cítiť bezpečne.“
- „Chcem vedieť, že som pre teba stále dôležitý.“
- „Uisti ma, že si tu pre mňa.“
Spoločné zaspávanie tak môže byť spôsobom, akým si dieťa obnovuje pocit istoty vo vzťahu s rodičom.
Je to regres?
Áno, návrat k skorším spôsobom správania môže byť formou regresie.
Regres znamená, že sa dieťa dočasne vráti k správaniu typickému pre mladší vek. Môže sa prejaviť:
- potrebou spoločného zaspávania,
- častejším nočným budením,
- väčšou túžbou po nosení,
- používaním cumlíka,
- detskejšou rečou.
Takéto správanie je po veľkých životných zmenách bežné a vo väčšine prípadov postupne ustúpi, keď sa dieťa opäť cíti bezpečne.
Znamená to, že sme pokazili samostatné zaspávanie?
Nie.
Ak dieťa potrebuje počas náročného obdobia viac vašej prítomnosti, neznamená to, že stratilo schopnosť zaspávať samo alebo že všetka predchádzajúca snaha bola zbytočná.
Deti sa vo vývine neposúvajú len jedným smerom. Obdobia väčšej samostatnosti sa prirodzene môžu striedať s obdobiami, keď potrebujú viac podpory.
Ako reagovať?
Najlepším riešením býva kombinácia blízkosti a predvídateľnosti.
Môžete:
- zostať pri dieťati niekoľko minút dlhšie,
- zachovať rovnakú večernú rutinu,
- uistiť ho, že ste nablízku,
- pokojne reagovať na jeho obavy,
- postupovať tempom, ktoré zvláda.
Nie je potrebné rozhodovať sa medzi úplným odmietaním spoločného zaspávania a tým, že budete pri dieťati celé hodiny. Často pomáha hľadať riešenie, ktoré vyhovuje potrebám dieťaťa aj celej rodiny.
Kedy sa situácia zvyčajne zlepší?
Keď si dieťa postupne zvykne na novú rodinnú situáciu a opakovane zažíva, že jeho miesto v rodine zostáva nezmenené, potreba spoločného zaspávania sa u mnohých detí prirodzene zmierňuje.
Každé dieťa však potrebuje iný čas. Niektorým stačí niekoľko týždňov, iným niekoľko mesiacov.
Kedy byť opatrný?
Ak sa rozhodnete byť pri dieťati dlhšie, nie je potrebné mať obavy, že mu tým automaticky uškodíte alebo zabránite v rozvoji samostatnosti.
Zároveň je dobré sledovať aj vlastné možnosti. Ak ste dlhodobo vyčerpaní alebo zvolený spôsob uspávania prestáva fungovať pre celú rodinu, môžete postupne hľadať nový režim, ktorý bude rešpektovať potreby všetkých.
Nie je hanbou požiadať o pomoc partnera, blízkych alebo sa poradiť s odborníkom na detský spánok, ak situácia trvá dlhodobo a výrazne zaťažuje rodinu.
Čo sa deje v mozgu dieťaťa?
Po veľkých životných zmenách býva nervový systém dieťaťa citlivejší na stres a neistotu. Blízkosť rodiča pomáha jeho organizmu upokojiť sa a vytvára pocit bezpečia, ktorý uľahčuje zaspávanie.
Keď dieťa opakovane zažíva, že rodič je dostupný a citlivo reaguje na jeho potreby, postupne si buduje vnútorný pocit istoty. Práve ten je základom, z ktorého sa neskôr rozvíja aj väčšia samostatnosť.
Záver
Návrat k spoločnému zaspávaniu po narodení bábätka je u mnohých rodín bežnou a prirodzenou súčasťou adaptačného obdobia. Neznamená, že dieťa zabudlo byť samostatné ani že rodičia urobili chybu. Často ide o spôsob, akým si dieťa obnovuje pocit bezpečia v čase veľkých zmien. Ak rodičia reagujú s trpezlivosťou, zachovávajú láskavé hranice a vytvárajú priestor na blízkosť, pomáhajú dieťaťu získať späť istotu. Keď sa bude cítiť opäť bezpečne vo vzťahu aj vo svojom novom mieste v rodine, potreba spoločného zaspávania sa u väčšiny detí postupne prirodzene zmierni.
