Krátka odpoveď? V detstve je prerušovanie takmer vždy prejavom potreby blízkosti, nie nezdvorilosti.
Dlhšia odpoveď je jemnejšia – poďme ju rozbaliť 🙂
Čo znamená prerušovanie pre dieťa
Pre dieťa je prerušovanie často signál, nie úmysel.
Dieťa si nepovie:
„Poruším pravidlo slušnosti.“
Ale skôr:
„Potrebujem spojenie. Teraz.“
Za tým býva:
-
strach zo straty pozornosti
-
neistota, či je stále dôležité
-
neschopnosť čakať bez opory
-
silná emócia, ktorú ešte nevie regulovať
Kedy ide O POTREBU BLÍZKOSTI
Najčastejšie, keď:
-
ide o mladšie dieťa
-
prerušovanie je naliehavé, opakované
-
dieťa sa snaží nadviazať očný kontakt, dotyk
-
situácia sa deje pri rozhovore rodiča s iným dospelým
➡️ Vtedy ide o vzťahový alarm.
Kedy sa začína učiť ZDVORILOSŤ
Zručnosť nevyrušovať:
-
sa učí postupne
-
vyžaduje vyzretú sebareguláciu
-
potrebuje istotu spojenia
-
dozrieva najmä po 6.–7. roku (a aj vtedy kolíše)
Aj staršie dieťa sa v strese vráti k prerušovaniu. To neznamená, že „nevychované“ – len že je preťažené.
Čo dieťa potrebuje počuť namiesto nálepky „neslušné“
❌ „To je neslušné!“
✅ „Vidím, že ma potrebuješ. Počkaj, kým dopoviem, potom som tu pre teba.“
Takto sa učí oboje naraz:
-
že jeho potreba je legitímna
-
že existujú hranice
Malá pomôcka pre rodiča 💛
Spýtaj sa v duchu:
„Keby teraz vedelo čakať, robilo by to?“
Ak je odpoveď „áno, ale nedokáže“, potom nejde o nezdvorilosť, ale o nezrelosť nervového systému.
Zhrnutie jednou vetou:
Prerušovanie je v detstve najprv volanie o spojenie.
Zdvorilosť príde až vtedy, keď je spojenie bezpečné.
