Je spoločné zaspávanie „zlozvyk“, alebo len vývojová fáza?

Toto je jedna z najčastejších (a najcitlivejších) otázok, ktoré si mamy kladú 🌙💛
A pravdupovediac — odpoveď často uvoľní obrovské množstvo viny a tlaku.

Poďme na to pokojne a odborne, ale s mäkkým tónom 👇

🍼 1️⃣ Spoločné zaspávanie = prirodzená potreba, nie zlozvyk

Pre malé dieťa nie je spoločné zaspávanie o „rozmaznávaní“, ale o neurobiológii a bezpečí.

👶 Bábätko nemá schopnosť samoregulácie – jeho mozog potrebuje tvoj dych, dotyk, hlas, tep.
Týmto sa učí, ako sa upokojiť.
Keď cíti telo rodiča, klesá mu hladina stresového hormónu (kortizolu) a stúpa oxytocín – hormón bezpečia.

➡️ Takže spoločné zaspávanie nie je „zlozvyk“.
Je to vývinová potreba, ktorá sa časom prirodzene mení, keď mozog dozrie.

🌿 2️⃣ Prečo si to niektorí rodičia mýlia so zlozvykom

Zlozvyk znamená správanie, ktoré škodí alebo bráni vývoju.
Ale spoločné zaspávanie dieťaťu neškodí – ak

• je rodič s tým vnútorne v súlade,

• má priestor si oddýchnuť,

• a dieťa cez deň dostáva dostatok stimulácie a pohybu.

💬 Problém nevzniká z blízkosti,
ale z dlhodobej únavy alebo frustrácie rodiča, ktorý už potrebuje zmenu, no cíti vinu.

🌙 3️⃣ Vývinová fáza – kedy a ako sa mení

Spoločné zaspávanie býva najintenzívnejšie v prvých 12–24 mesiacoch,
potom sa dieťa prirodzene začína „odpájať“ –
chce sa hrať, skúmať, zaspávať s menšou pomocou.

➡️ Keď dozreje jeho nervová sústava a zažije opakovane pocit „mama odíde, ale vráti sa“,
začne si samostatný spánok pýtať samo.

💞 4️⃣ Ako zistíš, že je čas na zmenu

• Dieťa sa dokáže uvoľniť s tvojím hlasom, aj keď nie si v posteli.

• Menej sa budí, nepotrebuje neustály kontakt.

• Tebe už spoločné zaspávanie nevyhovuje – a chceš jemne zmeniť rutinu.

➡️ To je signál, že z vývinovej potreby sa stáva návyk, ktorý možno upraviť – nie potlačením, ale pozývaním k väčšej samostatnosti.

🧭 5️⃣ Zhrnutie:

💬 Spoločné zaspávanie nie je zlozvyk, ak obom prináša pokoj.
Keď prestane fungovať, stačí ho citlivo premeniť – nie odstrániť. 🌙