Hádzanie hračiek, lyžičiek alebo iných predmetov patrí medzi bežné prejavy vývoja dojčiat a batoliat. Väčšina detí týmto spôsobom objavuje svet, rozvíja motorické schopnosti a učí sa, ako funguje príčina a následok. Preto samotné hádzanie zvyčajne nie je dôvodom na obavy.
Niekedy si však rodičia všimnú, že správanie dieťaťa je veľmi intenzívne, pretrváva dlhšie alebo sa objavuje spolu s ďalšími ťažkosťami. V takých situáciách môže byť vhodné poradiť sa s odborníkom. Neznamená to automaticky, že má dieťa vážny problém – cieľom konzultácie je získať odborný pohľad, odpovede na otázky a v prípade potreby aj odporúčania, ako dieťa podporiť.
Keď správanie nezodpovedá veku dieťaťa
Hádzanie predmetov je najčastejšie medzi približne 6. mesiacom a 3. rokom života. V tomto období ide vo väčšine prípadov o prirodzenú súčasť učenia.
Ak však dieťa vo vyššom veku veľmi často hádže predmety bez zjavného dôvodu a správanie sa ani postupne nezmierňuje, je vhodné poradiť sa s pediatrom.
Ak dieťa ohrozuje seba alebo okolie
Pozornosť si zaslúžia situácie, keď dieťa opakovane hádže tvrdé alebo nebezpečné predmety tak, že môže zraniť seba alebo iných ľudí.
Občasné impulzívne správanie sa môže objaviť aj u zdravých detí, no ak ide o pravidelný jav, ktorý sa nedarí zvládnuť bežnými výchovnými postupmi, odborná konzultácia môže byť užitočná.
Keď sa pridajú ďalšie vývinové ťažkosti
Samotné hádzanie spravidla neznamená problém. Väčší význam má vtedy, ak sa objavuje spolu s ďalšími príznakmi.
Medzi ne môžu patriť:
- výrazné oneskorenie vo vývine reči,
- slabý záujem o kontakt s ľuďmi,
- nereagovanie na oslovenie primerane veku,
- strata už získaných schopností,
- výrazné ťažkosti v hre alebo komunikácii.
Takéto prejavy je vhodné konzultovať s pediatrom, ktorý posúdi celkový vývin dieťaťa.
Ak sú záchvaty hnevu veľmi intenzívne
Je prirodzené, že batoľatá občas reagujú hnevom alebo frustráciou. Učia sa totiž zvládať emócie a ešte nemajú úplne rozvinuté sebaovládanie.
Ak však dieťa pri každom rozčúlení opakovane hádže predmety, nedokáže sa upokojiť ani s pomocou dospelého alebo sú záchvaty veľmi časté a výrazne zasahujú do bežného fungovania rodiny, stojí za to poradiť sa s odborníkom.
Keď máte ako rodič dlhodobé obavy
Rodičia svoje dieťa poznajú najlepšie. Ak máte dlhodobo pocit, že jeho správanie je nezvyčajné alebo sa odlišuje od toho, čo očakávate vzhľadom na jeho vek, je vhodné svoje obavy prebrať s pediatrom.
Aj keď sa napokon ukáže, že ide o bežnú fázu vývoja, odborné vysvetlenie môže priniesť väčší pokoj a istotu.
Na koho sa obrátiť?
Prvým krokom býva návšteva pediatra. Ten pozná zdravotný stav dieťaťa, posúdi jeho celkový vývin a rozhodne, či je potrebné ďalšie vyšetrenie.
V prípade potreby môže odporučiť konzultáciu s:
- detským psychológom,
- špeciálnym pedagógom,
- detským neurológom,
- ďalšími odborníkmi podľa konkrétnej situácie.
Cieľom nie je dieťa „označiť“, ale zistiť, či potrebuje špecifickú podporu.
Čomu sa vyhnúť?
Pri hľadaní odpovedí je prirodzené siahnuť po informáciách na internete. Je však dôležité uvedomiť si, že jednotlivé články alebo skúsenosti iných rodičov nemusia zodpovedať situácii vášho dieťaťa.
Rovnako nie je vhodné robiť závery len na základe porovnávania s rovesníkmi. Každé dieťa sa vyvíja vlastným tempom a rozdiely vo vývine môžu byť úplne prirodzené.
Väčšina detí odbornú pomoc nepotrebuje
Je dôležité zdôrazniť, že u väčšiny dojčiat a batoliat je hádzanie predmetov normálnou súčasťou vývoja. Postupne, ako dozrieva mozog, rozvíja sa reč a dieťa sa učí ovládať svoje impulzy, toto správanie väčšinou prirodzene ustupuje.
Pokojné vedenie, jasné pravidlá a dostatok príležitostí na bezpečnú hru sú často tým najlepším, čo môžu rodičia pre zdravý vývin urobiť.
Záver
Poradiť sa s odborníkom má zmysel najmä vtedy, keď hádzanie predmetov pretrváva neprimerane dlho, predstavuje riziko pre dieťa alebo jeho okolie, alebo sa objavuje spolu s ďalšími vývinovými či komunikačnými ťažkosťami. Samotné hádzanie však vo väčšine prípadov neznamená, že je s dieťaťom niečo v neporiadku.
Ak si nie ste istí, neváhajte svoje otázky prebrať s pediatrom. Včasná konzultácia môže priniesť pokoj, usmernenie a v prípade potreby aj odporúčanie na ďalšiu podporu. Zároveň je dobré pamätať na to, že väčšina detí toto obdobie prirodzene prerastie a s pribúdajúcim vekom si osvojí vhodnejšie spôsoby hry, komunikácie aj zvládania emócií.
