Mnohí rodičia zostanú prekvapení, keď ich dieťa začne opakovane hádzať hračky, lyžičky, jedlo alebo iné predmety na zem. Môže sa zdať, že to robí naschvál alebo skúša trpezlivosť dospelých. Vo väčšine prípadov však ide o úplne prirodzenú súčasť detského vývoja.
Hádzanie predmetov je jedným zo spôsobov, akým malé deti objavujú svet. Pomáha im rozvíjať pohybové schopnosti, porozumieť tomu, ako fungujú predmety, a postupne sa učiť, aké správanie je vhodné v rôznych situáciách. Dôležité je vedieť, v ktorom veku je takéto správanie očakávané a kedy už môže byť vhodné venovať mu väčšiu pozornosť.
Prvé pokusy okolo šiesteho mesiaca
Približne medzi 6. a 9. mesiacom života začína dieťa cielene púšťať predmety z ruky. Spočiatku nejde o skutočné hádzanie, ale skôr o jednoduché pustenie hračky alebo lyžičky.
Dieťa sleduje:
- ako predmet padá,
- aký vydáva zvuk,
- kam dopadne,
- čo sa stane potom.
Opakovaním si vytvára prvé predstavy o vzťahu medzi príčinou a následkom.
Obdobie intenzívneho objavovania
Medzi 9. a 18. mesiacom sa hádzanie stáva častejším. Dieťa už dokáže predmet vedome odhodiť rôznymi smermi a skúša silu svojho pohybu.
V tomto období sa učí:
- koordinovať pohyby,
- odhadovať vzdialenosť,
- rozlišovať vlastnosti predmetov,
- sledovať ich pohyb.
Je bežné, že opakovane hádže tú istú hračku alebo lyžičku. Nejde o neposlušnosť, ale o spôsob učenia.
Batoľa skúša aj hranice
Približne medzi 18. mesiacom a 3. rokom života sa pridáva ďalší rozmer. Dieťa už lepšie chápe reakcie dospelých a začína skúmať aj sociálne pravidlá.
Môže napríklad:
- hodiť jedlo na zem,
- odhodiť hračku, keď sa nahnevá,
- skúšať, ako rodičia zareagujú.
V tomto období zohráva významnú úlohu rozvoj samostatnosti a schopnosť zvládať emócie. Keďže tieto zručnosti ešte nie sú úplne rozvinuté, hádzanie predmetov môže byť spôsobom, ako dieťa vyjadruje frustráciu alebo nesúhlas.
Hádzanie ako súčasť hry
S pribúdajúcim vekom sa hádzanie stáva cielenejšou činnosťou. Dieťa si užíva hry s loptou, hádzanie mäkkých predmetov do koša alebo jednoduché športové aktivity.
Takéto hry rozvíjajú:
- koordináciu oko – ruka,
- rovnováhu,
- odhad vzdialenosti,
- spoluprácu s ostatnými,
- schopnosť dodržiavať pravidlá.
V tomto období je vhodné ponúknuť dieťaťu bezpečné príležitosti na hádzanie namiesto neustáleho zakazovania.
Prečo deti hádžu stále dokola?
Opakovanie je prirodzenou súčasťou učenia. Mozog malého dieťaťa si nové poznatky upevňuje práve častým opakovaním rovnakých činností.
Aj keď rodič vidí už desiate hodenie tej istej kocky, dieťa zakaždým získava nové skúsenosti o pohybe, sile, zvuku či reakcii okolia.
Ako by mali reagovať rodičia?
Najlepšou reakciou je pokoj a dôslednosť. Ak dieťa hádže predmety počas hry, možno mu vytvoriť bezpečný priestor na objavovanie.
Ak však hádže predmety, ktoré by mohli niekoho zraniť alebo poškodiť, je vhodné jasne a pokojne vysvetliť pravidlá.
Pomáha napríklad:
- ponúknuť mäkké lopty alebo látkové hračky,
- ukázať, kam možno predmety hádzať,
- pochváliť vhodné správanie,
- dôsledne pripomínať, že jedlo ani nebezpečné predmety sa nehádžu.
Dieťa sa pravidlá učí postupne a potrebuje ich opakovane zažívať v praxi.
Kedy môže byť vhodné poradiť sa s odborníkom?
Vo väčšine prípadov je hádzanie predmetov prirodzenou súčasťou vývoja. Ak však správanie pretrváva vo výraznej miere aj vo vyššom veku, dieťa často hádže predmety s úmyslom ublížiť sebe alebo iným, alebo sa zároveň objavia výrazné ťažkosti v komunikácii, sociálnych vzťahoch či celkovom vývine, je vhodné poradiť sa s pediatrom. Takéto správanie treba vždy posudzovať v širšom kontexte vývoja dieťaťa.
Každé dieťa sa vyvíja vlastným tempom
Je dôležité si uvedomiť, že jednotlivé vývinové míľniky sú orientačné. Niektoré deti začnú hádzať predmety skôr, iné neskôr. Rozdiely ovplyvňuje temperament, príležitosti na pohyb, individuálne schopnosti aj prostredie, v ktorom dieťa vyrastá.
Porovnávanie s rovesníkmi preto nie je vždy užitočné. Dôležitejšie je sledovať, či sa dieťa celkovo rozvíja a postupne získava nové zručnosti.
Záver
Hádzanie predmetov patrí medzi bežné prejavy zdravého vývoja najmä v dojčenskom a období batoľaťa. Prostredníctvom tejto činnosti dieťa objavuje príčinu a následok, rozvíja motoriku, učí sa o vlastnostiach predmetov a postupne spoznáva aj pravidlá správania.
Pre rodičov môže byť toto obdobie niekedy náročné, no väčšinou ide o prirodzenú fázu, ktorá časom ustúpi. Trpezlivé sprevádzanie, jasné hranice a dostatok príležitostí na bezpečnú hru pomáhajú dieťaťu rozvíjať schopnosti, ktoré využije počas celého života.
