Niektoré deti sa do nových zručností pustia spontánne a s nadšením, iné potrebujú viac času a istoty. Dôležité je vedieť rozlíšiť, kedy vývin prebieha prirodzene pomalšie a kedy by už bolo vhodné zasiahnuť alebo poradiť sa s odborníkom.
1. Keď dieťa napreduje – aj keď pomalšie
Ak dieťa robí pokroky (aj malé), no vníma okolie, skúma a skúša nové pohyby, je v poriadku nechať ho napredovať vlastným tempom.
-
Príklad: bábätko sa prevaľuje len na jednu stranu, no zlepšuje koordináciu a držanie hlavy – vývin pokračuje.
-
Netreba ho „učiť“ sedieť alebo stáť skôr, než sa na to telo pripraví.
Prečo je to dobré:
Telo aj mozog si vytvárajú vlastné prepojenia. Prílišná stimulácia alebo tlak môžu viesť k napätiu, nie k rýchlejšiemu pokroku.
2. Keď dieťa potrebuje cítiť istotu, nie tlak
Niektoré deti s opatrnejším temperamentom sa „boja“ nových pohybov (napr. chôdze bez opory).
-
Pomáha bezpečné prostredie – nízke prekážky, mäkký koberec, prítomnosť rodiča.
-
Rodič môže povzbudiť slovami: „Skús to, som tu pri tebe.“
-
Netreba ho nútiť, stačí vytvárať príležitosti.
Prečo je to dôležité:
Dieťa si tak buduje vnútornú motiváciu a dôveru v seba – čo je základ nielen motoriky, ale aj poznávania.
3. Keď sa objavuje individuálne tempo, ale nie stagnácia
Niektoré deti začnú chodiť až po 16. mesiaci, iné rozprávať až po druhom roku, a pritom sú úplne zdravé.
Rozhodujúce nie je, kedy presne to príde, ale či:
-
dieťa skúša nové pohyby,
-
komunikuje inak (gestom, pohľadom, zvukom),
-
zlepšuje koordináciu,
-
reaguje na podnety.
Ak tieto znaky vidno, je v poriadku nechať vývin plynúť prirodzene.
4. Kedy už nestačí čakať
Ak dieťa:
-
sa dlhšie obdobie vôbec neposúva vpred (napr. sa neprevaľuje, nedrží hlavu, nestojí ani s oporou),
-
používa iba jednu stranu tela,
-
nereaguje na podnety alebo sa zdá „spomalené“,
-
má veľmi nízke alebo naopak zvýšené svalové napätie,
vtedy je vhodné poradiť sa s pediatrom alebo fyzioterapeutom.
Nie preto, že sa niečo „kazí“, ale aby sa vývin podporil správnym spôsobom.
5. Zhrnutie
-
Nechaj dieťa určovať tempo, ak robí pokroky, má záujem o svet a cíti sa pri pohybe bezpečne.
-
Podporuj, nie urýchľuj. Každé telo aj mozog dozrievajú individuálne.
-
Zasiahni, ak stagnuje alebo reaguje jednostranne.
-
Dôvera a pokojný prístup sú pre vývin rovnako dôležité ako samotné cvičenia.
