Syntetický (umelý) oxytocín sa používa vtedy, keď zdravotnícky tím usúdi, že prínos pre matku alebo dieťa prevyšuje možné riziká. Najčastejšie situácie sú:
Vyvolanie pôrodu (indukcia)
Pôrod sa môže vyvolávať napríklad keď:
- tehotenstvo výrazne prenáša termín,
- došlo k odtoku plodovej vody, ale pôrod sa nezačal,
- existujú zdravotné dôvody na ukončenie tehotenstva (napr. niektoré ochorenia matky alebo problémy s plodom).
Posilnenie pôrodu (augmentácia)
Ak sa pôrod už začal, ale:
- kontrakcie sú príliš slabé,
- sú nepravidelné,
- otváranie krčka alebo zostup dieťaťa sa zastavil,
môže sa podať oxytocín na podporu postupu pôrodu.
Po pôrode
Jedno z najčastejších použití je prevencia alebo liečba popôrodného krvácania. Oxytocín pomáha maternici účinne sa stiahnuť a uzatvoriť cievy po odlúčení placenty.
Kedy sa nemusí podať?
Nie každé pomalšie napredovanie pôrodu znamená potrebu oxytocínu. Rozhodnutie závisí od:
- stavu matky,
- stavu dieťaťa,
- štádia pôrodu,
- intenzity a účinnosti kontrakcií,
- celkového klinického obrazu.
V niektorých prípadoch môže zdravotnícky tím najprv odporučiť nefarmakologické postupy, ako zmenu polohy, pohyb, odpočinok alebo iné opatrenia.
Je podanie oxytocínu rutinné?
V mnohých pôrodniciach je podanie oxytocínu po narodení dieťaťa na prevenciu krvácania súčasťou štandardnej starostlivosti. Pri vyvolávaní alebo urýchľovaní pôrodu by však malo byť založené na konkrétnej zdravotnej indikácii a žena by mala dostať informácie o dôvodoch, očakávaných prínosoch aj možných rizikách.

