Kritika, keď je použitá správne, môže byť veľmi užitočná na podporu učenia a rastu dieťaťa. Avšak, keď je príliš tvrdá, neprimeraná alebo zameraná na osobnosť dieťaťa, môže mať dlhodobé negatívne následky na jeho sebadôveru a vzťah s rodičom. Základom je rozpoznať, kedy kritika pomáha a kedy začína zraňovať.
1️⃣ Kedy kritika pomáha?
a) Kritika zameraná na správanie, nie na osobnosť
-
Kritika, ktorá sa týka konkrétneho správania, umožňuje dieťaťu pochopiť, čo robí nesprávne, bez toho, aby sa cítilo zlé ako osoba.
-
Pomáha: „Nemali by sme behať po dome, môžeš spadnúť.“
-
Nezraňuje: „Nechcem, aby si to robil/a znova, pretože je to nebezpečné.“
-
b) Kritika spojená s riešením alebo alternatívou
-
Kritika, ktorá nie je len obvinením, ale aj ponúka alternatívne riešenie, je pre dieťa cenná, pretože sa učí, ako sa zlepšiť.
-
Pomáha: „Toto nie je najlepší spôsob, ako to urobiť. Poďme spolu nájsť lepší spôsob.“
-
Nezraňuje: „Zase si to pokazil/a. Prečo to robíš takto?“
-
c) Kritika, ktorá podporuje samostatnosť a zodpovednosť
-
Ak je kritika jasná a zameraná na zodpovednosť, dieťa sa učí, ako sa zlepšiť a že môže prebrať kontrolu nad svojím správaním.
-
Pomáha: „Rozumiem, že si mal/a problém, ale je dôležité upratať svoje veci. Skúsme to spolu.“
-
Nezraňuje: „Ty vždy zabudneš upratať. Nikdy sa to nenaučíš.“
-
2️⃣ Kedy kritika zraňuje dieťa?
a) Kritika osobnosti dieťaťa
-
Kritika, ktorá zameriava pozornosť na osobnosť dieťaťa a nie na jeho správanie, môže dieťaťu spôsobiť pocit, že nie je dosť dobré, a vytvára v ňom pochybnosti o svojej hodnote.
-
Zraňuje: „Ty si lenivý/á.“
-
Zraňuje: „Nikdy nič neurobíš správne.“
-
Pomáha: „Toto nebolo správne, ale viem, že to dokážeš, keď sa sústredíš.“
-
b) Kritika vtedy, keď dieťa nemá kontrolu
-
Kritika, ktorá je nezodpovedná alebo neprimeraná, keď dieťa nemá možnosť spraviť niečo inak (napr. pri situáciách, ktoré sú mimo jeho kontrolu), môže spôsobiť pocit bezmocnosti.
-
Zraňuje: „Prečo sa zase nevieš správať?“ (Keď dieťa je unavené, preťažené alebo potrebuje pozornosť.)
-
Pomáha: „Vidím, že si unavený/á, poďme si urobiť krátku prestávku.“
-
c) Kritika pred ostatnými
-
Kritika pred inými (rovesníkmi, rodinou) môže zahanbiť dieťa a poškodiť jeho dôstojnosť. Zraní to jeho sebaúctu a dôveru vo vzťahu k rodičovi.
-
Zraňuje: „Všetci ostatní to robia lepšie ako ty. Prečo sa nemôžeš naučiť?“
-
Pomáha: „Mám pocit, že máš na to, aby si to dokázal/a. Poďme to skúsiť ešte raz, len ty a ja.“
-
d) Nedostatok ocenenia za snahu
-
Ak je kritika jediná reakcia na chovanie dieťaťa a neexistuje žiadne ocenenie za jeho snahu, dieťa sa môže cítiť, že sa mu nikdy nepodarí splniť očakávania.
-
Zraňuje: „To bolo zlé, mal/a si to robiť lepšie.“ (Bez uznania, že sa dieťa snažilo.)
-
Pomáha: „Vidím, že si sa snažil/a. Poďme sa pozrieť na to, čo môžeme zlepšiť.“
-
3️⃣ Ako zlepšiť kritiku, aby pomáhala?
a) Zameraj sa na správanie, nie na dieťa
-
Namiesto „Si neposlušný/á“ použite: „Toto správanie nie je bezpečné.“
b) Buď konkrétny a jasný
-
Povedzte, čo bolo problémom, a potom navrhnite riešenie.
-
„Mali by sme viac času na prípravu pred školou. Poďme sa dohodnúť na rýchlejšej ranné rutine.“
-
c) Kritizuj v súkromí
-
Kritiku vyjadrujte v súkromí, nie pred ostatnými, aby ste dieťa neponížili.
-
„Mám niekoľko nápadov, ako by sme to mohli vylepšiť. Poďme sa porozprávať.“
-
d) Podporuj a oceňuj snahu
-
Zamerajte sa na úsilie dieťaťa a oceňujte ho za to, že sa snaží, aj keď výsledok nie je dokonalý.
-
„Bola to ťažká úloha, ale vidím, že si sa veľmi snažil/a. To je skvelé!“
-
4️⃣ Zhrnutie:
-
Kritika pomáha, ak je zameraná na správanie a poskytuje alternatívy, riešenia a podporu.
-
Kritika zraňuje, keď je zameraná na osobnosť dieťaťa, pred ostatnými, alebo keď nie je vyvážená ocenením.
-
Cieľom kritiky by malo byť podporiť zlepšenie správania dieťaťa bez znižovania jeho sebahodnoty.
