Môže byť vyberavosť signálom senzorickej citlivosti?

Áno. Vyberavosť môže byť signálom senzorickej (zmyslovej) citlivosti, najmä ak sa neviaže len na „chuť“, ale na to, ako jedlo vyzerá, vonia alebo sa správa v ústach.

Ako spolu súvisia vyberavosť a senzorická citlivosť

Niektoré deti vnímajú zmyslové podnety oveľa intenzívnejšie než iné. Jedlo je pre ne silný senzorický zážitok:

• 👅 textúra (kašovité, vláknité, chrumkavé),

• 👃 vôňa (silná, miešaná),

• 👀 vzhľad (farba, tvar, zmiešanie jedál),

• 🌡️ teplota (príliš horúce/studené).

To, čo dospelý sotva registruje, môže dieťa vnímať ako nepríjemné alebo ohrozujúce.

Typické znaky senzorickej vyberavosti

Dieťa môže:

• odmietať celé skupiny jedál (napr. všetko kašovité),

• trvať na rovnakej značke, tvare, spôsobe prípravy,

• nechcieť, aby sa jedlá dotýkali,

• reagovať dávivým reflexom na určité textúry,

• jesť lepšie „suché“ alebo veľmi jednoduché jedlá.

👉 Často nejde o „nechcem“, ale o „nedokážem to zniesť“.

Ako sa to líši od bežnej vyberavosti

Súvislosť s inými oblasťami

Senzorická citlivosť sa často prejavuje aj mimo jedla:

• vadia štítky na oblečení,

• neznáša určité zvuky,

• vyhýba sa špine, piesku, farbám,

• má silné reakcie na dotyk.

Ako dieťa podporiť (bez nátlaku)

• zachovať rutinu a predvídateľnosť,

• ponúkať nové jedlá v malých krokoch (vedľa taniera),

• rešpektovať senzorické hranice,

• pracovať s textúrou postupne (napr. hladké → jemné kúsky),

• oceňovať aj kontakty s jedlom, kedy sa neje.

Pri výraznej citlivosti môže veľmi pomôcť ergoterapeut alebo odborník na senzorickú integráciu.

Kedy vyhľadať odborníka

Ak vyberavosť:

• výrazne obmedzuje jedálniček,

• je spojená s úzkosťou alebo fyzickými reakciami,

• ovplyvňuje rast, zdravie alebo rodinný život,

môže ísť o senzorickú poruchu spracovania alebo ARFID.

Záver

👉 Áno, vyberavosť môže byť dôležitým signálom senzorickej citlivosti.
Dieťa si nevyberá byť „náročné“ – jeho nervový systém len spracúva podnety inak.