Krátka a úprimná odpoveď: nie je to také jednoduché – a veľmi často to vôbec neznamená, že mu dávaš málo pozornosti. 💛
Skôr ide o to, ako dieťa prežíva dostupnosť spojenia v danom momente, nie o súčet minút za celý deň.
Prečo to zvyčajne NIE JE „málo pozornosti“
-
Aj deti, ktorým sa rodičia venujú veľa, prerušujú.
-
Deti najviac bojujú o pozornosť práve u rodiča, s ktorým majú bezpečný vzťah.
-
Prerušovanie sa často zintenzívni v obdobiach rastu, zmien, únavy či stresu.
➡️ To je skôr znak potreby uistenia, nie zanedbania.
Kedy to môže so spojením súvisieť (jemne, nie obviňujúco)
Nie v zmysle „robíš chybu“, ale:
-
ak je pozornosť často rozptýlená (mobil, multitasking)
-
ak je málo momentov plnej prítomnosti (aj krátkych)
-
ak dieťa nevie, kedy príde jeho čas
Vtedy dieťa nežiada viac pozornosti, ale istejšiu.
Čo má väčší vplyv než množstvo pozornosti
👉 Kvalita a predvídateľnosť
-
10 minút plnej prítomnosti denne > celý deň „napoly“
-
jasné momenty: „Toto je náš čas.“
-
spoľahlivý návrat po prerušení
Dieťa si z toho vytvorí vnútorný pocit:
„Nemusím bojovať. Príde to.“
Jemná sebareflexná otázka (nie obviňujúca)
Skôr než „dávam mu málo?“ skús:
„Vie moje dieťa, kedy má moju plnú pozornosť?“
Ak áno, prerušovanie je pravdepodobne vývinové a dočasné.
Dôležité uistenie pre teba 🌿
Ak sa pýtaš, či dieťaťu dávaš dosť, už tým ukazuješ, že si vnímavý a starostlivý rodič.
Nikto nedáva pozornosť dokonale. Deti nepotrebujú dokonalosť – potrebujú dosť dobré, opakovane opravované spojenie.
