Automatické postavenie sa na stranu jedného dieťaťa je časté – ale dá sa mu vedome predchádzať.
Nepostavím sa automaticky na stranu jedného dieťaťa?
Prečo sa to rodičom stáva
Rodičia majú prirodzené tendencie:
-
chrániť mladšie alebo citlivejšie dieťa,
-
veriť „rozumnejšiemu“ či staršiemu,
-
reagovať na to, kto viac plače alebo kričí,
-
konať rýchlo, aby bol pokoj.
👉 To však môže viesť k tomu, že jedno dieťa sa cíti vinné bez vypočutia a druhé zvýhodnené.
Ako spoznať, že sa prikláňam k jednej strane
-
Rozhodnem skôr, než vypočujem obe deti
-
Používam vety typu: „Ty vždy…“, „Ty nikdy…“
-
Jedno dieťa často odchádza z konfliktu nahnevané alebo ticho
Ako zostať nestranný/á
1. Zastav situáciu, nie dieťa
Najprv rieš bezpečie a emócie, nie vinu.
2. Daj rovnaký priestor obom
„Teraz bude hovoriť jeden, potom druhý.“
3. Pomenúvaj bez hodnotenia
Namiesto: „Zase si začal!“
Použi: „Vidím, že ste sa obaja nahnevali.“
4. Oddeľ správanie od osoby
„Toto správanie nie je v poriadku“
nie
„Ty nie si v poriadku“
Dôležitý rozdiel
⚖️ Nestrannosť neznamená pasivitu.
Ak jedno dieťa ubližuje, rodič zasiahne – chráni, ale stále počúva obe strany.
Čo tým deťom odovzdávaš
-
pocit spravodlivosti,
-
dôveru v rodiča,
-
istotu, že budú vypočuté,
-
schopnosť riešiť konflikty férovo.
Záver
Cieľom rodiča nie je byť „sudcom“, ale sprievodcom. Keď sa nepostavíš automaticky na jednu stranu, dávaš deťom silný odkaz: „Obaja ste pre mňa dôležití.“
