Skús sa na to pozrieť bez sebahodnotenia, len s úprimnosťou:
🔍 Znaky, že signály tela skôr ignoruješ
Možno sa v niektorých spoznáš:
-
únavu riešiš kávou, nie oddychom
-
hlad odkladáš, potom príde prejedanie
-
ideš „cez seba“, aj keď telo spomaľuje
-
bolesť, napätie či nepohodu berieš ako normu
-
oddych si musíš zaslúžiť
-
emócie potláčaš, aby si mohla fungovať
➡️ Telo hovorí potichu. Keď ho nepočúvame, zosilňuje hlas.
🌱 Znaky, že telo začínaš počúvať
-
všímaš si únavu skôr, než sa zmení na vyčerpanie
-
ješ, keď si hladná, nie až keď „padáš“
-
dokážeš spomaliť bez viny
-
rozlišuješ fyzický hlad od emočného
-
dovolíš si pauzu bez vysvetľovania
🧠 Prečo je počúvanie tela ťažké
-
boli sme naučení fungovať, nie cítiť
-
výkon bol odmeňovaný viac než potreby
-
signály tela boli dlhodobo potláčané
➡️ Nejde o neschopnosť. Ide o odnaučenie sa kontaktu.
🧩 Mini-check (teraz hneď)
Zastav sa na 10 sekúnd a spýtaj sa:
-
Čo teraz cítim v tele?
-
Je to napätie, únava, hlad, smäd?
Ak odpoveď nepríde hneď, je to v poriadku.
Kontakt sa obnovuje postupne.
💡 Kľúčová myšlienka
Telo nikdy neprestane komunikovať.
My sa len niekedy naučíme ho nepočuť.
Záver
Ak máš pocit, že telo skôr ignoruješ než počúvaš,
nie je to zlyhanie – je to adaptácia na tlak.
A dobrá správa:
počúvanie tela sa dá znovu naučiť, jemne a bezpečne.
