Znie to úplne pochopiteľne. Keď ťa dieťa preruší v momente, keď sa rozprávaš s niekým iným, často tam nejde o „neslušnosť“, ale o veľmi základnú potrebu.
V tom okamihu sa u dieťaťa môže diať toto:
-
🔹 Potreba pozornosti: „Potrebujem si overiť, že som pre teba stále dôležité.“
-
🔹 Potreba bezpečia: „Keď sa venuješ niekomu inému, cítim sa trochu neisté.“
-
🔹 Potreba spojenia: dieťa ešte nevie dobre odhadnúť čas a čakanie je preň ťažké.
A u teba?
-
🔹 Potreba rešpektu a pokoja
-
🔹 Potreba dokončiť rozhovor
-
🔹 Potreba nebyť neustále vytrhnutá z prítomného okamihu
Pomáha, keď sa tieto potreby stretnú uprostred. Napríklad:
-
krátky očný kontakt, dotyk, veta typu:
„Vidím ťa. Si pre mňa dôležité. O chvíľku sa ti budem venovať.“ -
alebo sa s dieťaťom vopred dohodnúť na signáli, keď potrebuješ dopovedať vetu.
Nejde o to, aby dieťa „neotravovalo“, ale aby sa postupne učilo, že pozornosť sa dá zdieľať a že spojenie sa nestráca, ani keď práve čaká 💛
