Každý rodič pozná situáciu, keď sa jeho dieťa začne správať náročnejšie práve vo chvíli, keď telefonuje, pracuje alebo sa venuje mladšiemu súrodencovi. Môže skákať do reči, ťahať rodiča za ruku, kričať, robiť neporiadok alebo zrazu začať plakať. Na prvý pohľad sa môže zdať, že sa snaží získať pozornosť za každú cenu. V skutočnosti je to často presne to, o čo ide – dieťa si napĺňa jednu zo svojich najzákladnejších emocionálnych potrieb.
Pozornosť nie je rozmaznávanie ani odmena za dobré správanie. Pre malé dieťa predstavuje dôležitý signál, že je v bezpečí, že na jeho pocitoch záleží a že má vo svojom rodičovi spoľahlivú oporu.
Prečo je pozornosť pre dieťa taká dôležitá?
Od narodenia je dieťa biologicky nastavené vyhľadávať blízkosť svojho opatrovateľa. Práve prostredníctvom očného kontaktu, úsmevu, hlasu, dotyku a spoločných zážitkov sa učí, že svet je bezpečné miesto.
Keď rodič reaguje na potreby dieťaťa citlivo a predvídateľne, podporuje tým vznik bezpečnej vzťahovej väzby. Tá predstavuje základ pre zdravý emocionálny vývin, rozvoj sebavedomia aj schopnosť vytvárať vzťahy s ostatnými ľuďmi.
Pozornosť teda nie je len príjemným bonusom. Je dôležitou súčasťou zdravého vývoja.
Pozornosť nie je to isté ako neustála prítomnosť
Mnohí rodičia majú pocit, že musia byť dieťaťu k dispozícii každú minútu dňa. To však nie je ani reálne, ani potrebné.
Pre dieťa je oveľa dôležitejšia kvalita spoločného času než jeho množstvo. Niekoľko minút plnej pozornosti bez mobilného telefónu, televízie či iných rušivých podnetov môže mať väčší význam než hodina strávená vedľa seba bez skutočného kontaktu.
Aj krátke chvíle, počas ktorých sa rodič naplno venuje dieťaťu, posilňujú ich vzájomný vzťah.
Prečo dieťa vyhľadáva pozornosť nevhodným správaním?
Deti veľmi rýchlo zistia, že určité správanie spoľahlivo upúta pozornosť dospelých.
Ak sa rodič počas pokojnej hry venuje práci, no okamžite zareaguje na krik alebo neposlušnosť, dieťa si môže nevedome vytvoriť spojenie:
"Keď sa správam pokojne, nikto si ma nevšíma. Keď kričím alebo robím neporiadok, rodič sa mi venuje."
To však neznamená, že dieťa manipuluje. Jednoducho využíva spôsob, ktorý mu v minulosti pomohol nadviazať kontakt s rodičom.
Za náročným správaním sa často skrýva potreba spojenia, nie snaha provokovať.
Pozornosť podporuje zdravý vývoj mozgu
Spoločné rozhovory, hra, objatia či čítanie kníh nie sú len príjemne stráveným časom. Podporujú aj vývoj mozgu.
Počas pozitívnych interakcií sa vytvárajú nové nervové spojenia, ktoré pomáhajú rozvíjať:
- reč,
- pamäť,
- pozornosť,
- sociálne zručnosti,
- schopnosť regulovať emócie.
Pravidelné spoločné aktivity zároveň posilňujú pocit bezpečia, ktorý je dôležitý pre učenie aj zdravý emocionálny vývin.
Ako dieťa spozná, že mu venujete pozornosť?
Pozornosť neznamená kupovať hračky ani organizovať zložité aktivity.
Dieťa ju vníma najmä prostredníctvom:
- očného kontaktu,
- úsmevu,
- objatia,
- spoločnej hry,
- rozhovoru,
- čítania kníh,
- záujmu o jeho pocity,
- spoločného smiechu.
Aj jednoduché každodenné chvíle majú veľký význam.
Čo robiť, keď nemáte čas?
Každý rodič má povinnosti a nie je možné venovať dieťaťu nepretržitú pozornosť.
Pomôcť môže:
- dopredu dieťaťu povedať, čo práve robíte,
- oznámiť, kedy sa mu budete môcť venovať,
- po skončení práce dodržať svoj sľub,
- zaradiť počas dňa krátke chvíle spoločného času bez rušivých vplyvov.
Tak sa dieťa postupne učí, že aj keď rodič nie je neustále k dispozícii, jeho potreby budú vypočuté.
Pozornosť nie je rozmaznávanie
Niekedy sa rodičia obávajú, že ak budú dieťaťu venovať veľa pozornosti, stane sa závislým alebo náročným.
Výskumy však ukazujú opak. Deti, ktoré zažívajú citlivú a predvídateľnú starostlivosť, si postupne vytvárajú pocit bezpečia. Práve tento pocit im umožňuje byť samostatnejší, odvážnejšie objavovať svet a lepšie zvládať nové situácie.
Pozornosť preto nie je prekážkou samostatnosti. Je jedným z predpokladov jej zdravého rozvoja.
Keď dieťa „pýta pozornosť“
Ak sa dieťa správa náročnejšie, môže byť užitočné položiť si otázku:
- Malo dnes dostatok spoločného času so mnou?
- Nebolo unavené, hladné alebo preťažené?
- Nepotrebuje uistenie, že som tu preň?
- Nesnaží sa mi svojím správaním niečo povedať?
Takéto otázky pomáhajú pozerať sa za samotné správanie a lepšie porozumieť potrebám dieťaťa.
Praktické tipy pre rodičov
Nemusíte mať každý deň hodiny voľného času. Často stačia malé, pravidelné chvíle spojenia:
- venujte dieťaťu niekoľko minút nerušenej hry každý deň,
- pri rozhovore odložte mobilný telefón,
- čítajte si spolu pred spaním,
- zapájajte dieťa do bežných domácich činností,
- objímajte ho a dávajte mu najavo, že je pre vás dôležité.
Tieto jednoduché okamihy majú často väčší význam než drahé hračky alebo veľké výlety.
Záver
Pozornosť patrí medzi základné potreby každého dieťaťa. Nepredstavuje rozmaznávanie ani odmenu za dobré správanie, ale spôsob, akým dieťa získava pocit bezpečia, istoty a prijatia. Keď rodičia pravidelne venujú dieťaťu svoju plnú pozornosť, podporujú nielen jeho emocionálny vývin, ale aj rozvoj mozgu, reči, sociálnych zručností a schopnosti zvládať emócie. Nemusí ísť o dlhé hodiny spoločného času – často stačí niekoľko minút skutočného záujmu, počas ktorých dieťa cíti, že je pre svojho rodiča tou najdôležitejšou osobou.
