To, že máš pocit, že je pre teba ťažké nekomentovať chyby dieťaťa, môže mať niekoľko rôznych príčin, ktoré sú spojené s tvojimi vlastnými očakávaniami, hodnotami a vzorcami správania. Tento proces je veľmi prirodzený, ale pochopenie, prečo to tak je, môže pomôcť nájsť spôsoby, ako to zmeniť a prijať iný prístup k výchove.
1️⃣ Túžba po dokonalosti a kontrolovaní výsledkov
Ak si ako rodič zvykla/a na vysoké štandardy, môže byť pre teba ťažké nekomentovať, keď dieťa urobí chybu, pretože to môže spôsobiť pocit, že kontroluješ situáciu alebo že sa dieťa nebude učiť, ak nebudeš aktívne zasahovať. Máš pravdepodobne túžbu, aby dieťa robilo veci správne, a to môže viesť k tomu, že sa automaticky zameriavaš na chyby.
-
Príklad: Keď dieťa niečo pokazí, môžeš mať pocit, že ak nezasiahneš, niečo sa pokazí ešte viac a že dieťa sa nenaučí, čo je správne. Tento mechanizmus môže byť automatický a nevedomý.
2️⃣ Strach zo zlyhania alebo neúspechu
Pre niektorých rodičov je úspech veľmi dôležitý. Máme tendenciu si myslieť, že keď dieťa urobí chybu, nebudeme schopní ochrániť ho pred neúspechom. Rodičia často preberajú zodpovednosť za to, že ich dieťa bude úspešné a šťastné. Ak teda dieťa niečo pokazí, môže to v tebe vyvolať pocit, že zlyhávaš ako rodič alebo že dieťa nebude schopné dosiahnuť svoje ciele bez tvojho zásahu.
-
Príklad: Ak dieťa neúspešne dokončí úlohu alebo projekt, môžeš si začať myslieť, že týmto spôsobom „nechrániš jeho budúcnosť“ alebo „nenaučíš ho správne“. Tento tlak môže byť veľmi intenzívny.
3️⃣ Očakávania, ktoré máš voči sebe a dieťaťu
Výchova môže byť často spojená s očakávaniami, ktoré sme si stanovili voči sebe, našim deťom, ale aj voči svetu. Ak máš pocit, že by si mala byť dokonalý rodič alebo že dieťa by malo vykonávať veci podľa určitých štandardov, môže to viesť k neustálemu hodnoteniu a komentovaniu jeho správania.
-
Príklad: Môžeš mať vnútorný pocit, že dieťa by malo byť „poslušné“, „služné“ alebo „dobré“ za každých okolností, a keď sa objavia chyby, máš tendenciu okamžite zasiahnuť, aby si tento obraz zachovala.
4️⃣ Strach z neúspechu dieťaťa
Možno máš obavy, že ak dieťa neurobí niečo správne, bude mať problém v škole, medzi rovesníkmi alebo v budúcnosti. Tento strach môže viesť k tomu, že máš silnú potrebu rýchlo opraviť situáciu alebo „opravovať“ dieťa, aby sa vyhlo následkom, ktoré si predstavuješ.
-
Príklad: Ak dieťa urobí chybu v domácich úlohách, môžeš mať pocit, že musíš okamžite zasiahnuť, pretože sa obávaš, že to ovplyvní jeho ďalší výkon alebo jeho sebaúctu.
5️⃣ Rodičovské vzory a presvedčenia o výchove
Niekedy si ako rodič môžeš niesť vzory správania z detstva, ktoré ovplyvňujú tvoj prístup k výchove. Ak si bola/a vychovávaná v prostredí, kde boli chyby stále kritizované alebo ak si bola/a vedená k tomu, že „musíš byť dokonalý/á“, je veľmi pravdepodobné, že sa tieto vzorce správania prejavujú aj v tvojej výchove.
-
Príklad: Možno si vyrastal/a v rodine, kde sa kládol dôraz na výkon a chyby sa trestali, čo ti zanechalo dojem, že chyba je niečo, čo sa musí okamžite napraviť, aby sa predišlo neúspechu.
6️⃣ Nedostatok času alebo energie na rozhovory
Rodičovstvo je vyčerpávajúce a niekedy sa môžeš cítiť ako v „behu na plné obrátky“. Keď sa vyskytne chyba, môže byť ľahšie ju okamžite okomentovať alebo napraviť, než sa na chvíľu zastaviť a zamyslieť sa, ako by si chcela situáciu zvládnuť. Tento rýchly prístup je často automatickým spôsobom reakcie na stres.
-
Príklad: Keď dieťa urobí niečo zlé, môžeš sa cítiť pod tlakom (možno kvôli nedostatku času alebo vyčerpanosti) a reaguješ okamžite, bez hlbšieho zváženia, čo je najlepšia cesta na riešenie problému.
Ako sa vyrovnať s touto výzvou?
-
Rozpoznať, že chyby sú súčasťou učenia
Chyby sú nevyhnutnou súčasťou rastu a učenia sa. Keď dieťa urobí chybu, je dôležité, aby si sa na to pozeral/a ako na príležitosť na učenie, nie ako na „zlyhanie“. Ukazovanie dieťaťu, že je v poriadku robiť chyby, môže posilniť jeho sebadôveru a ukázať mu, že proces učenia je dôležitejší než okamžitý výsledok. -
Uč sa byť trpezlivý/á
Trpezlivosť s dieťaťom – aj keď sa ti to zdá ťažké – je kľúčová. Namiesto okamžitého zásahu sa môžeš snažiť nájsť spôsob, ako dať dieťaťu priestor na vlastné zistenie a rýchlejší rast prostredníctvom skúseností, čo nakoniec pomôže zlepšiť jeho schopnosti a zodpovednosť. -
Zameraj sa na správanie, nie na hodnotenie osobnosti
Namiesto toho, aby si komentovala chyby ako „si neposlušný/á“ alebo „si nezodpovedný/á“, zameraj sa na správanie, ktoré môže byť zlepšené. Týmto spôsobom si udržíš pozitívnu komunikáciu a dáš dieťaťu príležitosť na zlepšenie bez toho, aby si ho ponižovalo alebo spochybňovalo jeho hodnotu. -
Vytvor priestor na sebareflexiu
Namiesto okamžitého komentovania chyby sa spýtaj dieťa, čo si o danej situácii myslí. Tento prístup ho motivuje premýšľať o svojich rozhodnutiach a nielen čakať na tvoju opravu. -
Pracuj na svojich vlastných očakávaniach
Ak máš vysoké očakávania voči dieťaťu, ktoré sú nereálne, môže to byť príčina tvojho impulzívneho komentovania. Pokús sa nastaviť si realistické ciele, ktoré sú vhodné pre vek a schopnosti dieťaťa, a daj mu priestor na zlyhania, ktoré sú prirodzené.
Rodičovstvo je náročné a každé dieťa je iné, takže cesta k vyváženému prístupu môže byť postupná. Ak chceš, môžem ti poskytnúť konkrétne tipy na to, ako pracovať na menej kritickom a viac podporujúcom prístupe k deťom.
