Presne tak – rozdiel medzi stresom a úzkosťou spočíva v tom, ako telo a mozog reagujú na náročnú situáciu a ako tieto reakcie ovplyvňujú tvoje konanie. Tu je vysvetlenie krok za krokom:
1️⃣ Stres ako motivátor
-
Krátkodobý stres spúšťa aktiváciu sympatického nervového systému („boj alebo útek“), ale v kontrolovanom množstve.
-
Zvyšuje sa hladina adrenalínu a kortizolu, čo zlepšuje:
-
pozornosť a sústredenie,
-
rýchlosť reakcie,
-
schopnosť riešiť problémy.
-
-
Mozog vníma výzvu ako zvládnuteľnú → pocit motivácie a pohonu k akcii.
Príklad: Tvoj novorodenec sa prebúdza v noci → mierny stres ťa „nakopne“, aby si rýchlo a efektívne reagovala, uspala dieťa a zvládla situáciu.
2️⃣ Úzkosť ako paralýza
-
Úzkosť často vzniká, keď mozog očakáva hrozbu, aj keď reálne neexistuje alebo je prehnaná.
-
Sympatický nervový systém je nadmerne aktivovaný → telo je pripravené „bojovať alebo utekať“, ale mozog nevie, na čo presne reagovať.
-
Dochádza k zmätku v rozhodovaní a premýšľaní, čo spôsobuje:
-
pocit, že „nemôžem nič robiť“,
-
neustále premýšľanie alebo rumináciu,
-
neschopnosť sústrediť sa alebo konať efektívne.
-
Príklad: Premýšľaš, či si dieťa správne nakŕmila, či sa mu niečo nestalo → pocit úzkosti ti bráni konať a premieta sa do prehnanej starostlivosti alebo neustáleho kontrolovania situácie.
3️⃣ Kľúčový rozdiel
| Stres | Úzkosť |
|---|---|
| Vnímaný ako výzva → energizuje a motivuje. | Vnímaná ako hrozba → paralyzuje a blokuje konanie. |
| Mozog dokáže spracovať signály a plánovať kroky. | Mozog „zamrzne“ v cykle obáv a hypotetických scénarov. |
| Aktivácia sympatického nervového systému je primeraná. | Aktivácia je nadmerná a nekontrolovateľná. |
💡 Tip pre zvládanie:
-
Ak cítiš úzkosť, zameraj sa na konkrétne malé kroky: napr. dychové cvičenie, sústredenie na jednu úlohu, grounding technika.
-
Tým „prepneš“ mozog z paralýzy do stavu, kde môže reagovať efektívne – podobne ako pri stresovej motivácii.
