Rozdiely v tom, kedy deti začnú chodiť, sú úplne bežné. Niektoré sa postavia a urobia prvé kroky už okolo 10. – 11. mesiaca, iné až medzi 15. a 18. mesiacom. Väčšina týchto rozdielov patrí do normálnej vývinovej variability a neznamená oneskorenie ani problém. Dôležité je sledovať celkový vývoj, symetriu pohybov a to, či dieťa napreduje v iných oblastiach.
1. Typické obdobie, kedy deti začínajú chodiť
-
Prvé samostatné kroky sa objavujú medzi 11. až 15. mesiacom.
-
Niektoré deti sa rozbehnú skôr, iné potrebujú viac času na rovnováhu a istotu.
-
Za hornú hranicu normy sa považuje 18. mesiac – ak dieťa začne chodiť do tohto veku a inak sa vyvíja normálne, nie je dôvod na obavy.
2. Čo všetko musí dieťa zvládnuť pred chôdzou
Chôdza je výsledkom dlhého procesu dozrievania nervovej sústavy, svalov a rovnovážneho systému.
Predtým, ako sa postaví a rozbehne, dieťa sa musí naučiť:
-
udržať hlavičku a trup,
-
otáčať sa a loziť,
-
vstávať cez kolená,
-
udržať rovnováhu v stoji,
-
koordinovať pohyby nôh s rukami.
Ak dieťa niektorú fázu preskočí (napr. nelezie), môže sa chôdza oneskoriť, pretože telo ešte nie je dostatočne stabilné.
3. Bežné dôvody, prečo dieťa ešte nechodí
-
Individuálne tempo vývinu – niektoré deti sú opatrnejšie, viac sledujú, než skúšajú.
-
Rodinné predispozície – ak rodičia začali chodiť neskôr, často to zdedí aj dieťa.
-
Pohodlnosť – dieťa sa môže rýchlo pohybovať lezením, a tak chôdzu „nepotrebuje“.
-
Nedostatok priestoru na voľný pohyb – príliš veľa času v chodítku, hojdačke alebo nosiči môže spomaliť rozvoj rovnováhy.
-
Prehnaná pomoc dospelých – ak rodičia dieťa neustále vodia za ruky, nemá príležitosť trénovať vlastnú stabilitu.
-
Fyziologické faktory – slabší svalový tonus, ploché nôžky, hypermobilita alebo mierne znížené napätie svalov môžu vyžadovať viac času.
4. Kedy ide o prirodzené oneskorenie a kedy o signál na vyšetrenie
Bežné (fyzio) oneskorenie:
-
Dieťa lezie, stavia sa, chodí popri nábytku, no ešte sa samo nepustí.
-
Pohyby sú symetrické a plynulé.
-
Dieťa má záujem o skúmanie priestoru a rado sa pohybuje.
Vhodné vyšetrenie:
-
Ak dieťa do 18 mesiacov nespraví samostatný krok.
-
Ak má zjavne asymetrické pohyby alebo používa len jednu nohu pri vstávaní.
-
Ak je veľmi tuhé alebo naopak „mäkké“, s nízkym tonusom.
-
Ak sa neplazilo ani neliezlo.
-
Ak okrem chôdze zaostáva aj v iných oblastiach (reč, kontakt, reakcie).
V týchto prípadoch je vhodné vyšetrenie pediatra, neurológa alebo fyzioterapeuta – nie preto, že by šlo hneď o problém, ale aby sa včas podchytila prípadná nerovnováha v motorike.
5. Ako dieťa podporiť v učení chôdze
-
Dopriať veľa času na zemi – nech dieťa skúša vstávať a padať samo.
-
Obmedziť chodítka a skákadlá, ktoré narúšajú prirodzené držanie tela.
-
Neponáhľať s obuvou – bosé nohy lepšie vnímajú podlahu a trénujú rovnováhu.
-
Podporovať hrou a povzbudzovaním – nie ťahaním za ruky.
-
Chváliť každý pokus, aj pád je súčasť učenia.
6. Zhrnutie
-
Začiatok chôdze medzi 11. – 18. mesiacom je v norme.
-
Mierne oneskorenie často súvisí s temperamentom, svalovou zrelosťou alebo nedostatkom priestoru na pohyb.
-
Ak dieťa inak napreduje, komunikuje a skúma, nejde o problém.
-
Ak sa do 18 mesiacov samo nerozchodí, má výraznú asymetriu alebo napätie, je vhodné odborné posúdenie.
