Detské emócie bývajú intenzívne z niekoľkých prirodzených dôvodov – psychologických, neurologických aj sociálnych. Tu je prehľad najdôležitejších:
1. Mozog ešte nie je dozretý
Časti mozgu, ktoré riadia sebareguláciu a kontrolu impulzov (napr. prefrontálna kôra), sa vyvíjajú až do mladšej dospelosti.
➡️ Deti preto dokážu cítiť veľmi silno, ale ešte sa len učia, čo s týmito pocitmi robiť.
2. Emócie sú pre ne nové
Malé deti prvýkrát zažívajú situácie, ktoré sú pre dospelých bežné.
➡️ Neznáme zážitky vyvolávajú výraznejšie emocionálne reakcie, lebo ich mozog ešte nemá „katalóg“ skúseností, podľa ktorého by situácie hodnotil.
3. Obmedzená slovná zásoba
Dieťa často nevie pomenovať, čo presne cíti.
➡️ Keď nemá slová, prejavuje emóciu správaním – plačom, krikom, zúrivosťou.
4. Potreba bezpečia a pozornosti
Deti sú závislé od dospelých, a preto ich mozog prirodzene reaguje silnejšie, keď sa cítia ohrozené, frustrované alebo oddelené.
➡️ Intenzívna emócia je zároveň signálom: „Pomôž mi! Niečo potrebujem.“
5. Učia sa hranice a samostatnosť
Konflikty pri obliekaní, jedení alebo ukladaní na spánok sú normálne.
➡️ Ide o stret medzi potrebou autonómie a hranicami, ktoré im dospelí nastavujú.
6. Zrkadlenie emócií dospelých
Deti sú citlivé na nálady rodičov.
➡️ Ak je okolie napäté, dieťa reaguje ešte silnejšie.
Ako im s intenzívnymi emóciami pomôcť
-
pomenúvať ich pocity („Vyzerá to, že si nahnevaný…“)
-
zostať pokojný a dostupný
-
učiť ich jednoduché stratégie regulácie (hlboký nádych, objatie, pauza)
-
rozprávať sa o pocitoch aj mimo krízových situácií
