Rozdiel medzi aktívnou a pasívnou slovnou zásobou u detí je veľmi dôležitý pri hodnotení rečového vývinu. Súvisí s tým, že deti veľmi dlho rozumejú oveľa viac slovám, než ich vedia samy povedať – a je to úplne normálne.
Tu je prehľadný a jasný rozdiel:
🟦 Pasívna slovná zásoba (slová, ktorým dieťa rozumie)
➡️ Slová, ktoré dieťa dokáže pochopiť, keď ich počuje, aj keď ich ešte nevie vysloviť.
Patrí sem:
-
rozpoznávanie vlastného mena,
-
pochopenie pokynov („daj“, „poď sem“, „pá-pá“),
-
uvedomenie si pomenovania predmetov („kde je balón?“).
⭐ Čo je typické:
-
Pasívna slovná zásoba je vždy výrazne väčšia než aktívna.
-
Rozvíja sa od 6.–9. mesiaca, keď dieťa začína reagovať na známe slová.
-
Do 1 roka dieťa bežne rozumie desiatkam až stovkám slov, aj keď hovorí len pár.
🟩 Aktívna slovná zásoba (slová, ktoré dieťa používa)
➡️ Slová, ktoré dieťa vie samostatne povedať alebo aspoň cielene použiť (napr. citoslovcia, slabiky s významom).
Patrí sem:
-
prvé skutočné slová,
-
pomenovania („mama“, „tata“, „ham“),
-
neskôr dvoj- až trojslovné vety.
⭐ Čo je typické:
-
Prvé slová sa objavujú okolo 12 mesiacov, ale veľký rozptyl je normálny (10–18 mes.).
-
Medzi 1.–2. rokom sa aktívna slovná zásoba rýchlo rozrastá — v období „slovného boomu“.
-
Do 2 rokov má väčšina detí 50+ aktívnych slov a začína tvoriť vety.
🔍 Kľúčový rozdiel
-
Pasívna slovná zásoba = rozumiem, aj keď nehovorím.
-
Aktívna slovná zásoba = poviem (alebo sa pokúsim povedať).
Je úplne normálne, že dieťa napr.:
-
rozumie slovu „topánky“ už v 10 mesiacoch,
-
ale povie ho až o 6 mesiacov neskôr.
🧠 Ako sa to prejavuje v praxi?
Tvoje dieťa má bohatú pasívnu slovnú zásobu, ak:
-
sa pozrie na predmet, ktorý pomenuješ,
-
reaguje na jednoduché pokyny,
-
ukáže na predmet, keď sa opýtaš „kde je…?“
-
chápe rutiny („ideme von“, „kúpať sa“).
Aktívna slovná zásoba sa prejaví:
-
slovami, citoslovciami, gestami,
-
napodobovaním zvukov,
-
spájaním slov.
🟡 Je problém, ak dieťa málo hovorí?
Samotné oneskorené rozprávanie nemusí byť problém, ak má dieťa dobre vybudovanú pasívnu slovnú zásobu.
Dôležité je, či:
-
reaguje na meno,
-
rozumie pokynom,
-
komunikuje iným spôsobom (ukazuje, gestikuluje),
-
má záujem o komunikáciu.
