Rozdiel medzi kritikou a spätnou väzbou je veľmi dôležitý, najmä vo vzťahu rodiča k dieťaťu, pretože spôsob komunikácie výrazne ovplyvňuje sebahodnotu dieťaťa, jeho dôveru a ochotu spolupracovať. Tu je podrobné vysvetlenie:
1️⃣ Kritika
-
Zameranie: Na osobnosť alebo identitu dieťaťa, nie na konkrétne správanie.
-
Príklad: „Si neposlušné dieťa“ alebo „Si hlúpa, že si to pokazil/a.“
-
Dôsledky:
-
Dieťa sa cíti ohrozené, menejcenné alebo nepochopené.
-
Znižuje sa motivácia a ochota učiť sa nové veci.
-
Podporuje strach z neúspechu a vnútorne kritické myslenie.
-
2️⃣ Spätná väzba
-
Zameranie: Na konkrétne správanie alebo situáciu, nie na dieťa ako osobnosť.
-
Príklad: „Keď rozhádžeš hračky, je ťažké udržať izbu upratanú. Poďme ich spolu poukladať.“
-
Dôsledky:
-
Dieťa chápe, čo môže zmeniť, a cíti sa pochopené a podporované.
-
Posilňuje sebadôveru a schopnosť riešiť problémy.
-
Podporuje zdravý vzťah založený na komunikácii a rešpekte.
-
3️⃣ Hlavné rozdiely
| Kritika | Spätná väzba |
|---|---|
| Útočí na dieťa ako osobu | Zameriava sa na správanie alebo situáciu |
| Vyvoláva pocit viny alebo hanby | Vyvoláva motiváciu a porozumenie |
| Znižuje sebadôveru | Posilňuje sebadôveru a učenie sa |
| Môže spôsobiť vzdor alebo uzavretie | Podporuje spoluprácu a rešpekt |
4️⃣ Tipy, ako dávať spätnú väzbu
-
Popíš konkrétne správanie, nie osobu: „Keď…“, nie „Ty si…“.
-
Vysvetli dôsledok správania: prečo je problém a čo z toho vyplýva.
-
Ponúkni riešenie alebo spolupracuj: „Ako môžeme tento problém vyriešiť?“
-
Pridaj pozitívny aspekt: uznaj snahu alebo iné dobré správanie.
💡 Zhrnutie:
-
Kritika znižuje sebahodnotu a vytvára odpor, spätná väzba učí, podporuje sebadôveru a buduje zdravý vzťah.
-
V praxi je spätná väzba konkrétna, rešpektujúca a zameraná na riešenie, nie na odsúdenie dieťaťa.
