Áno. Je to veľmi časté – a veľmi ľudské.
A dôležité je: nie je to tvoja chyba.
Prečo môžeš byť v napätí, aj keď to „necítiš“
Keď je nervový systém dlhodobo preťažený, napätie sa stane normálom.
Mozog si povie:
„Toto je bežný stav, netreba to riešiť.“
➡️ Napätie sa už nevníma ako stres, ale ako základné nastavenie.
Ako vyzerá „tiché napätie“ počas dňa
Možno sa v tom spoznáš:
Telo
-
stiahnuté ramená, krk, čeľusť
-
plytký dych (hlavne do hrude)
-
zaťaté brucho
-
studené ruky/nohy
-
únava, ale neschopnosť oddychovať
Myseľ
-
neustále „v hlave“
-
plánovanie, analyzovanie
-
pocit, že treba niečo robiť
-
ticho = nepríjemné
Správanie
-
ideš „na autopilota“
-
oddych = scrolling
-
pokoj vyvoláva nepokoj
-
večer sa to „vyvalí“ (chute, prejedanie, plač, podráždenosť)
Prečo si to nepripúšťaš
Nie preto, že klameš sama sebe, ale preto, že:
-
takto funguješ dlho
-
telo sa adaptovalo
-
priznať si napätie by znamenalo „spomaliť“ – a to je pre systém hrozba
➡️ nervový systém si myslí, že napätie = bezpečie.
Rýchly test (30 sekúnd)
Zastav sa a odpovedz si úprimne:
-
sú mi ramená hore?
-
je môj dych hlboký alebo plytký?
-
je čeľusť uvoľnená?
-
viem sedieť bez nutkania niečo robiť?
Ak väčšina odpovedí = nie → napätie tam je.
Prečo sa to prejavuje večer
Cez deň ideš „na výkon“.
Večer:
-
kontrola padá
-
nervový systém pustí brzdu
-
telo si pýta úľavu
➡️ jedlo, sladké, seriály, mobil – nie slabosť, ale samoregulácia.
Čo s tým (jemne, nie silou)
1️⃣ Nesnaž sa „uvoľniť“
Paradoxne to zvyšuje tlak.
Namiesto toho:
-
spomaľ dych
-
zohrej telo
-
vytvor rytmus
2️⃣ Mikro-uvoľnenia cez deň
2–3× denne:
-
vedomý výdych
-
spusti ramená
-
polož chodidlá pevne na zem
➡️ učíš telo, že je bezpečne aj bez napätia.
3️⃣ Buď k sebe pravdivá, nie tvrdá
Nie:
❌ „Som stále v strese“
Ale:
✔️ „Moje telo je dlhšie v pohotovosti“
➡️ veľký rozdiel v tom, ako to nervový systém vníma.
DÔLEŽITÁ VETA NA ZÁVER
👉 Ak sa cítiš vyčerpaná, ale nevieš vypnúť, nervový systém ešte neverí, že môže.
To sa dá zmeniť.
Pomaly. Bez nátlaku. S rešpektom k telu.
