Príroda a príbehy sú pre predškolské deti najzrozumiteľnejší spôsob, ako pochopiť niečo také abstraktné ako smrť. Pomáhajú im vidieť, že život sa mení, ale pokračuje, že smrť nie je trest ani záhada, ale súčasť prirodzeného kolobehu. 🧸 Ako využiť prírodu na vysvetlenie smrti Pozorovanie cyklu ...
Blog, Strana 82
Výpis článkov
Keď predškolské dieťa povie: „Babka bola včera u mňa“ alebo „Cítim, že dedko ma objal“, neznamená to, že „si vymýšľa“ — ale že jeho myseľ spracúva smútok spôsobom, ktorému rozumie. Deti v tomto veku mnohé prežívajú cez fantáziu a predstavivosť, ktorá im pomáha vyrovnať sa so stratou. 🧸 Ako reagovať...
Deti sa učia prežívať smútok podľa toho, ako ho prežívame my. Neznamená to, že musíš byť „silná“ a neplakať — práve naopak. Znamená to dovoliť si smútiť autenticky, ale bezpečne, aby dieťa videlo, že emócie sú prirodzené a zvládnuteľné. 🧸 Ako sa postarať o svoje emócie, aby si ich neprenášala na di...
To je klasický príklad mýtu, ktorý sa traduje v mnohých rodinách 🥿❄️ Skutočnosť: Prechladnutie (respiračné infekcie ako nádcha alebo chrípka) spôsobuje vírus alebo baktéria, nie studené nohy alebo chlad. Samozrejme, studené nohy môžu spôsobiť, že sa cítime nepohodlne alebo naše telo je viac stresov...
Deti v prvých mesiacoch života vidia svet úplne inak než dospelí. Ich zrak, vnímanie a interpretácia prostredia sa rýchlo vyvíjajú, ale v začiatkoch je veľmi odlišný a obmedzený. Tu je prehľad, ako malé bábätká svet vnímajú: 1. Zraková ostrosť je obmedzená Novorodenci vidia len 20–30 cm pred s...
„Rozmaznávanie“ bábätka je často mylný pojem – v prvých mesiacoch života nie je možné dieťa rozmaznať tým, že mu poskytujeme starostlivosť a pozornosť. 🍼💛 Tu je prehľad: Čím bábätko skutočne „rozmaznávame“? V podstate nič, čo by bolo poškodzujúce, ak ide o prirodzenú starostlivosť: Kŕmenie n...
To je zaujímavá téma, ale nie je to úplne jednoznačné a rozhodne to nie je univerzálne pravidlo. 🧸➡️👨👩👧👦 Čo vieme zo štúdií a psychológie: Pozitíva zdieľanej izby Deti sa učia spoluprácu, kompromisy a zdieľanie priestoru. Často rozvíjajú silnejšie emocionálne putá, pretože trávia ...
Predškolské dieťa ešte nevie pomenovať svoje emócie slovami, ale prežíva ich veľmi hlboko. Smútok, zmätenosť či hnev sa uňho často prejavia cez hru, správanie alebo telo (napr. nechce spať, je podráždené, viac sa túli). Tvojou úlohou je dať mu priestor cítiť – nie hneď vysvetľovať. 🧸 Ako pomôcť die...
Rozhodnutie, či vziať predškolské dieťa na pohreb, závisí od viacerých okolností – predovšetkým od vzťahu k zosnulému, povahy dieťaťa a spôsobu, akým mu to pomôže pochopiť a prežiť smútok. 🕊️ Základné odporúčania – áno, ale s citlivou prípravou Pohreb môže byť liečivým rituálom. Deti potrebujú...
To je veľmi častá a prirodzená situácia ❤️ Malé deti ešte nerozumejú trvalosti smrti, preto sa opakovane pýtajú: „A kedy príde babka?“ alebo „Kedy sa dedko zobudí?“ Nie preto, že by ťa nechceli počúvať, ale preto, že sa učia pochopiť, čo smrť znamená – a zároveň potrebujú cítiť bezpečie. 🧸 Ako reag...
Áno 👍 — pri predškolskom dieťati je lepšie používať priame slová ako „zomrel“ než eufemizmy typu „odišiel“, „zaspal“, „odišiel do nebíčka“. Tu je prečo a ako na to citlivo vysvetliť 👇 🧸 Prečo je lepšie povedať „zomrel“ Deti chápu svet doslovne. Ak povieš, že „odišiel“, môžu čakať, že sa osoba ...
Pri predškolákovi je kľúčové hovoriť jednoducho, pravdivo a s pocitom bezpečia. Tu je niekoľko odporúčaní, ako na to: 🧸 Ako vysvetliť, že smrť je trvalá, ale nie strašidelná Použi konkrétny, zrozumiteľný jazyk. Vyhni sa eufemizmom ako „zaspal“ či „odišiel“, pretože môžu vyvolať zmätok alebo st...
Keď sa dieťa prvýkrát stretne so smrťou (napr. zomrie starý rodič, domáce zvieratko, alebo o smrti len počuje), často začne premýšľať, čo to znamená preňho a pre teba – jeho najbližšieho človeka. Tento strach nie je „zlá reakcia“ – je to znak, že začína chápať, že smrť je trvalá. 🧸 Ako reagovať, ke...
Keď dvojičky vyrastajú, menia sa nielen ony – mení sa aj rodina. Z kedysi nerozlučnej dvojice sa stávajú dve samostatné osobnosti so svojimi názormi, priateľstvami a snami. A rodičia často prežívajú zmätok: Ako udržať rodinnú blízkosť, keď už každý ide svojou cestou? 🌿 Prečo sa to deje Deti v ...
Téma identity je pre dvojičky jednou z najcitlivejších – celé detstvo ich okolie vníma ako „dvojicu“, no vnútorne hľadajú odpoveď na otázku, kto som ja. Rodičia zohrávajú kľúčovú úlohu v tom, ako zdravý vzťah k sebe obaja vybudujú – či sa naučia mať radi nielen svoju podobnosť, ale aj odlišnosť. 🌱 ...
Téma „tieňa“ je pri dvojičkách veľmi častá – najmä v období, keď sa začnú porovnávať, sú hodnotení inými (v škole, v športe, v rodine) a prirodzene hľadajú svoje miesto. Niektoré deti sa cítia „menej viditeľné“, „menej chválené“ alebo jednoducho vnímajú, že pozornosť rodičov či okolia sa viac sústre...
Otázka samostatných izieb prichádza u dvojičiek skôr či neskôr – a v období puberty sa stáva kľúčovou témou. Nie je to len o priestore, ale o potrebe súkromia, identity a hraníc – čo sú v tomto veku piliere zdravého psychického vývinu. 💡 Prečo sa to stáva dôležitým práve v puberte Deti začínaj...
Prechod dvojičiek do dospelosti býva iný než u bežných súrodencov. Ich životné puto je silné, často prepojené až intuitívne — no práve to môže sťažiť proces osamostatnenia. Cieľom rodiča nie je „rozlúčiť“ ich, ale pomôcť im vyrásť do dvoch samostatných ľudí, ktorí sa navzájom podporujú, nie potrebuj...
Porovnávanie dvojičiek je veľmi lákavé – rodič to často robí nevedome. Vidí, že vyrastajú spolu, majú rovnaké podmienky, no výsledky či záujmy môžu byť úplne iné. Lenže práve tu vzniká napätie, ktoré môže ovplyvniť ich sebavedomie a vzťah. 💡 Prečo porovnávanie škodí Formuje identitu cez súpera...
Sebavedomie dvojčiat je ako krehká rovnováha – rodia sa spolu, no potrebujú sa cítiť jedinečne. Rodičia majú veľkú moc v tom, ako ich deti vnímajú samy seba – nielen ako dvojicu, ale aj ako jednotlivcov. 💞 Čo zdravé sebavedomie potrebuje Pocit jedinečnosti – že som ja sám/sama hodnotný človek,...
