Presne toto je kľúčový moment sebauvedomenia pre rodiča – často nezachraňujeme dieťa pre jeho dobro, ale pre naše vlastné nepohodlie pri jeho frustrácii. Rozlíšiť tieto dve motivácie je zásadné, aby dieťa mohlo rásť.
1️⃣ Dve motivácie, ktoré sa miešajú
| Motivácia | Znaky | Dôsledok |
|---|---|---|
| Pre dieťa (racionálne) | Zohľadňuje schopnosti dieťaťa, bezpečie, vek; myslíš: „Môže to zvládnuť, ale bude potrebovať podporu“ | Dieťa sa učí riešiť frustráciu, buduje odolnosť a sebadôveru |
| Pre seba (emocionálne) | Zasahuješ, lebo sa cítiš nepríjemne, vidíš plač, hnev, sklamanie dieťaťa; myslíš: „Neznášam, že je mu ťažko“ | Dieťa neprichádza k vlastnej skúsenosti, stratí šancu rásť; upevňuje sa závislosť na rodičovi |
2️⃣ Prečo je to normálne
-
Evolučne sme naprogramovaní reagovať na plač a nepohodu dieťaťa
-
Frustrácia dieťaťa vyvoláva u rodiča nepríjemný stres
-
Inštinktívne chceme dieťa „oslobodiť od bolesti“
➡️ Problém nastáva, keď tento rodičovský stres prevažuje nad potrebou dieťaťa učiť sa zvládať prekážky.
3️⃣ Ako rozpoznať svoje motivácie
-
Zastav sa a spýtaj sa:
-
„Chcem mu pomôcť, pretože mu hrozí vážne nebezpečenstvo, alebo preto, že je mi nepríjemné vidieť ho frustrované?“
-
-
Skontroluj cieľ:
-
Cieľ pre dieťa: učiť sa samostatnosti, riešiť frustráciu, získať sebadôveru
-
Cieľ pre rodiča: cítiť sa pohodlne, zabrániť emocionálnemu diskomfortu
-
-
Oddeľ pocit od faktu:
-
Je prirodzené cítiť nepohodlie – neznamená to, že musíš okamžite zasahovať.
-
4️⃣ Praktický trik
-
Dýchanie + odstup:
-
Vidíš frustráciu dieťaťa → zhlboka sa nadýchni
-
Zhodnoť: je to pre dieťa riziko alebo pre mňa nepohodlie?
-
Podľa toho rozhodni: nechať skúsiť alebo jemne podporiť
-
-
Slovné povzbudenie namiesto riešenia:
-
„Vidím, že ti je ťažko. Skús ešte raz, verím, že to zvládneš.“
-
Dieťa cíti podporu, ale prekážku rieši samo.
-
DÔLEŽITÁ VETA 🤍
Nie každá tvoja reakcia na frustráciu dieťaťa je pre jeho dobro.
Niekedy zachraňujeme seba, nie dieťa – a tým mu odoberáme príležitosť rásť a učiť sa.
