Áno, to je presne jeden z fenoménov, ktorý sa u detí (a často aj u dospelých) vyskytuje – nazýva sa to niekedy „automatické jedenie“ alebo „mindless eating“. 🌱
Ide o situáciu, keď dieťa (alebo človek) je fyzicky pri jedle, ale nevníma chuť, textúru ani vlastné pocity hladu či sýtosti.
1️⃣ Ako sa to prejavuje u detí
-
Jedlo sa „zje samo“, často počas hry alebo sledovania obrazoviek
-
Dieťa môže byť úplne sústredené na niečo iné (hra, tablet, rozhovor)
-
Nereaguje na prirodzené signály hladu alebo sýtosti → prejedanie alebo nedojedenie
-
Môže zjesť rovnaké množstvo jedla, aj keď nie je hladné
2️⃣ Prečo k tomu dochádza
-
Nervový systém nie je sústredený na jedlo – tráviaci reflexy sú spomalené
-
Rozptýlenie (obrazovky, hra, rozhovor) odvedie pozornosť od vnútorných signálov
-
Zvyky a rituály – ak je jedlo spojené s odmenou alebo spestrením (sladkosť pri tablete, snack pri TV), dieťa sa učí automaticky jesť bez pocitu
-
Emócie – ak je jedlo „pohodlie“, dieťa jedlo spája s emóciou, nie s chuťou či hladom
3️⃣ Prečo je problém
-
Dieťa sa nevie spoľahnúť na vlastný pocit hladu a sýtosti
-
Narušuje sa sebaregulácia príjmu potravy
-
Môže sa rozvíjať nepozorný vzťah k jedlu aj v dospelosti
4️⃣ Ako podporiť vedomé jedenie
a) Minimalizovať rozptýlenie
-
Žiadne obrazovky, hra alebo multitasking pri jedle
-
Pozornosť na jedlo a prítomnosť s rodičom
b) Pomenovať chuť a telové signály
-
„Ako chutí toto jedlo?“
-
„Cítiš, že už máš dosť?“
-
„Je ti príjemne plno?“
c) Malé porcie + doplňovanie podľa pocitu
-
Dieťa samo dopĺňa tanier podľa vnútorného hladu
-
Nie „dojedz celý tanier“
d) Vytvoriť rituál vedomého jedenia
-
Pred jedlom: krátke upokojenie, 3 hlboké nádychy
-
Počas jedla: ochutnávať, komentovať chuť, textúru
-
Po jedle: pomenovať pocit sýtosti
💡 Zlaté pravidlo:
„Jeme, keď sme sústredení a počúvame telo, nie keď sa robíme niečo iné.“
