Hovoriť o jedle bez tlaku znamená vytvoriť pri stole atmosféru bezpečia, nie boja. Dieťa sa potom ľahšie učí vnímať hlad, sýtosť aj prirodzenú zvedavosť voči jedlu.
Čo pomáha pri komunikácii o jedle
1. Rešpektovať hlad a sýtosť
Dieťa sa rodí so schopnosťou vnímať, koľko potrebuje zjesť.
Namiesto:
- „Ešte tri lyžice.“
- „Musíš to dojesť.“
Skúste:
- „Je tvoje bruško už spokojné?“
- „Môžeš sa rozhodnúť, či chceš ešte.“
2. Povzbudiť bez nútenia
Cieľom nie je prinútiť dieťa jesť, ale vytvoriť bezpečný kontakt s jedlom.
Pomáha:
- „Môžeš ochutnať, ak chceš.“
- „Nemusíš to mať rád hneď.“
- „Nové chute sa niekedy učíme postupne.“
3. Opisovať jedlo namiesto hodnotenia
Namiesto:
- „To je zdravé, to musíš jesť.“
- „To je zlé jedlo.“
Skúste:
- „Tá polievka je teplá a voňavá.“
- „Mrkva pekne chrumká.“
- „Toto jedlo dá telu energiu.“
4. Nevyužívať jedlo ako odmenu alebo trest
Vety ako:
- „Keď zješ zeleninu, dostaneš sladké.“
učia dieťa, že zelenina je „povinnosť“ a sladké „výhra“.
Lepšie:
- podávať jedlá neutrálne,
- bez moralizovania.
5. Vyhnúť sa nálepkám
Namiesto:
- „Ty si nejedák.“
- „Si prieberčivý.“
Skúste:
- „Dnes ti to nechutí.“
- „Tvoje chute sa ešte vyvíjajú.“
6. Dovoliť dieťaťu mať vlastné tempo
Niektoré deti potrebujú:
- jedlo len pozorovať,
- dotknúť sa ho,
- ovoňať,
- až potom ochutnať.
Aj to je učenie.
Užitočné vety pri stole
- „Sme radi, že spolu jeme.“
- „Môžeš počúvať svoje telo.“
- „Stačí malé ochutnanie.“
- „Nemusíš sa ponáhľať.“
- „Každý má iné chute.“
- „Jedlo môže byť objavovanie.“
Čomu sa radšej vyhnúť
- prehováraniu pri každom súste,
- porovnávaniu so súrodencami,
- komentárom o váhe alebo tele,
- stresu a vyjednávaniu pri stole.
Veľmi dôležitá myšlienka
Rodič rozhoduje:
- čo sa podáva,
- kedy sa podáva,
- kde sa podáva.
Dieťa rozhoduje:
- či bude jesť,
- koľko zje.
Tento prístup často znižuje napätie pri jedle a podporuje prirodzenejší vzťah k jedeniu.
