Keď sa dieťa učí nové pohyby, rodičia si často všímajú, či už chodí, behá alebo dokáže nakresliť obrázok. Menej známou, no rovnako dôležitou súčasťou motorického vývoja je selektívna izolovaná hybnosť – schopnosť vedome pohybovať jednou časťou tela bez toho, aby sa mimovoľne zapájali ďalšie svaly alebo kĺby.
Táto schopnosť sa vyvíja postupne od narodenia a je základom presných pohybov, koordinácie aj samostatnosti pri každodenných činnostiach. Ako však môže rodič spozorovať, či sa vyvíja primerane?
Sledujte dieťa pri bežných aktivitách
Najlepší obraz o motorických schopnostiach dieťaťa získate počas každodenných činností, nie pri špeciálnom testovaní.
Všímajte si napríklad, ako:
- uchopuje hračky,
- kreslí,
- používa príbor,
- stavia vežu z kociek,
- zapína zips alebo gombíky,
- chodí po schodoch,
- kope do lopty.
Prirodzená hra často prezradí viac než cielené skúšanie jednotlivých pohybov.
Dokáže pohybovať jedným kĺbom bez zapájania celého tela?
Jedným zo znakov dobre sa rozvíjajúcej selektívnej hybnosti je schopnosť vykonať pohyb len tam, kde je potrebný.
Napríklad:
- pri uchopení hračky sa pohybujú najmä prsty a zápästie, nie celé telo,
- pri kopnutí do lopty sa hýbe predovšetkým noha, zatiaľ čo trup zostáva pomerne stabilný,
- pri kreslení dieťa neotáča celým telom, ale využíva hlavne pohyby ruky.
Je prirodzené, že menšie deti ešte zapájajú viac svalov naraz. S vekom by však mali byť pohyby čoraz presnejšie.
Je pohyb plynulý?
Selektívna izolovaná hybnosť sa prejavuje aj tým, že pohyby sú:
- plynulé,
- primerane rýchle,
- koordinované,
- bez výrazného úsilia.
Ak musí dieťa pri každom jednoduchom pohybe vynaložiť veľké úsilie alebo pohyb pôsobí veľmi trhane, môže byť vhodné venovať tomu pozornosť.
Objavujú sa sprievodné pohyby?
Pri menej rozvinutej selektívnej hybnosti sa môžu objaviť pohyby, ktoré s vykonávanou činnosťou priamo nesúvisia.
Môžete si všimnúť, že dieťa:
- pri kreslení napína druhú ruku,
- pri pohybe prstov zdvíha celé rameno,
- pri zdvihnutí chodidla ohýba aj koleno a bedro,
- pri sústredení výrazne nakláňa trup.
U menších detí sú mierne sprievodné pohyby bežné. Postupne by ich však malo ubúdať.
Dokáže používať obe ruky?
Počas bežných činností by sa mali obe ruky navzájom dopĺňať.
Dieťa napríklad:
- jednou rukou drží papier a druhou kreslí,
- jednou rukou pridržiava hračku a druhou s ňou manipuluje,
- pri obliekaní spolupracujú obe ruky.
Dobrá spolupráca oboch rúk je jedným z prejavov dozrievania motorickej kontroly.
Ako sa pohybuje pri hre?
Voľná hra ponúka množstvo príležitostí pozorovať motorický vývin.
Všímajte si, či dieťa dokáže:
- liezť po preliezačkách,
- hádzať a chytať loptu,
- preskakovať malé prekážky,
- navliekať koráliky,
- skladať stavebnice,
- manipulovať s drobnými predmetmi.
Tieto aktivity prirodzene preverujú schopnosť presne ovládať jednotlivé časti tela.
Neporovnávajte len s inými deťmi
Každé dieťa sa vyvíja vlastným tempom. Niektoré zvládnu jemnú motoriku skôr, iné neskôr.
Oveľa dôležitejšie než porovnávanie s rovesníkmi je sledovať, či dieťa robí postupné pokroky a získava nové zručnosti.
Kedy je vhodné poradiť sa s odborníkom?
Je vhodné obrátiť sa na pediatra alebo detského fyzioterapeuta, ak si všimnete, že dieťa:
- aj vo vyššom veku zapája pri jednoduchých pohyboch celé telo,
- má výrazné problémy s koordináciou,
- často padá bez zjavnej príčiny,
- má veľké ťažkosti s jemnou motorikou,
- pohybuje sa veľmi strnulo alebo naopak nekoordinovane,
- jeho motorický vývin sa dlhší čas neposúva dopredu.
Tieto prejavy nemusia znamenať závažné ochorenie, ale zaslúžia si odborné zhodnotenie.
Ako odborníci hodnotia selektívnu hybnosť?
Pediater, fyzioterapeut alebo detský neurológ sledujú nielen jednotlivé pohyby, ale aj celkovú kvalitu motoriky.
Hodnotia napríklad:
- schopnosť pohybovať jedným kĺbom bez zapojenia ostatných,
- koordináciu pohybov,
- svalové napätie,
- rovnováhu,
- symetriu pohybov,
- primeranosť motorických zručností vzhľadom na vek.
Vyšetrenie je zvyčajne založené na hre a bežných pohybových aktivitách, aby sa dieťa cítilo prirodzene a uvoľnene.
Čo sa deje v mozgu?
Schopnosť izolovane pohybovať jednotlivými časťami tela je výsledkom dozrievania mozgu a nervových dráh. Mozgová kôra plánuje pohyb, nervové spojenia prenášajú pokyny do svalov a mozoček zabezpečuje ich presnosť a plynulosť.
Každá nová pohybová skúsenosť – od uchopenia hračky až po kreslenie alebo jazdu na odrážadle – posilňuje nervové spojenia. Vďaka tomu sa pohyby postupne stávajú presnejšími, plynulejšími a efektívnejšími.
Záver
Selektívna izolovaná hybnosť sa najlepšie hodnotí počas bežných každodenných činností. Ak dieťa postupne zvláda presnejšie pohyby, zapája iba potrebné svaly a jeho motorické schopnosti sa prirodzene rozvíjajú, je to dobrý znak dozrievania nervového systému. Každé dieťa napreduje vlastným tempom, preto sú menšie rozdiely vo vývine bežné. Ak však rodičia spozorujú výrazné ťažkosti s koordináciou, pretrvávajúce sprievodné pohyby alebo dlhodobé zaostávanie v motorickom vývine, odborná konzultácia môže priniesť dôležité vysvetlenie aj vhodnú podporu.
