Možno ste si všimli, že vaše dieťa pri kreslení otáča celým trupom, pri pohybe ruky napína aj druhú ruku alebo pri chôdzi pohybuje celým telom viac, než by ste očakávali. Takéto pohyby môžu rodičov znepokojiť, no vo väčšine prípadov sú prirodzenou súčasťou motorického vývoja.
Schopnosť pohybovať jednou časťou tela bez zbytočného zapájania ostatných sa nazýva selektívna izolovaná hybnosť. Táto schopnosť sa neobjaví hneď po narodení, ale rozvíja sa postupne počas prvých rokov života spolu s dozrievaním mozgu a nervového systému.
Prečo malé deti zapájajú celé telo?
Novorodenci a dojčatá ešte nedokážu presne ovládať jednotlivé svalové skupiny. Ich pohyby sú prirodzene celotelové a menej koordinované.
Keď sa dieťa učí novú zručnosť, mozog si ešte len vytvára nervové spojenia potrebné na presné riadenie pohybu. Preto môže pri jednej činnosti zapájať aj svaly, ktoré na daný pohyb nie sú nevyhnutné.
Je to bežná súčasť učenia.
Čo sa deje pri kreslení?
Ak dvoj- alebo trojročné dieťa kreslí a pritom:
- otáča trup,
- pohybuje ramenom viac než zápästím,
- vyplazuje jazyk,
- napína druhú ruku,
zvyčajne nejde o nič nezvyčajné.
Mozog sa ešte len učí stabilizovať telo a súčasne vykonávať jemné pohyby prstov. S pribúdajúcim vekom by však mala byť ruka čoraz samostatnejšia a pohyby presnejšie.
A čo pri chôdzi?
Podobne je to aj pri chôdzi.
Malé dieťa môže:
- široko rozpažovať ruky,
- viac kývať trupom,
- robiť kratšie kroky,
- pohybovať oboma rukami menej koordinovane.
Tieto pohyby pomáhajú udržať rovnováhu a sú typické najmä v období, keď sa dieťa učí chodiť.
Postupne sa chôdza stáva plynulejšou a jednotlivé časti tela spolupracujú efektívnejšie.
Kedy je to ešte normálne?
Za prirodzené možno považovať, ak sa sprievodné pohyby objavujú:
- pri osvojovaní novej zručnosti,
- keď je dieťa unavené,
- pri náročných úlohách,
- v mladšom veku, keď nervový systém ešte dozrieva.
S pribúdajúcimi skúsenosťami by ich však malo byť menej.
Kedy spozornieť?
Odbornú konzultáciu je vhodné zvážiť, ak dieťa:
- aj vo vyššom predškolskom veku výrazne zapája celé telo pri jednoduchých pohyboch,
- má veľmi nepresnú jemnú motoriku,
- často padá alebo pôsobí neobratne,
- pri kreslení nedokáže stabilizovať trup ani rameno,
- pri chôdzi pretrvávajú výrazne nekoordinované pohyby,
- jeho motorické zručnosti dlhší čas nenapredujú.
Tieto príznaky ešte samy osebe neznamenajú neurologické ochorenie, ale zaslúžia si odborné posúdenie.
Prečo sa to deje?
Počas prvých rokov života dozrievajú nervové dráhy, ktoré umožňujú mozgu aktivovať iba tie svaly, ktoré sú na konkrétny pohyb potrebné.
Kým tento systém nie je úplne vyvinutý, dieťa využíva takzvané globálne pohybové stratégie – zapája viac svalových skupín naraz, aby pohyb zvládlo.
Postupne sa tieto pohyby stávajú úspornejšími, presnejšími a lepšie koordinovanými.
Ako môžu rodičia pomôcť?
Najlepšou podporou je dostatok prirodzeného pohybu.
Prospešné sú najmä:
- kreslenie a maľovanie,
- modelovanie,
- stavanie zo stavebníc,
- navliekanie korálikov,
- lezenie a šplhanie,
- loptové hry,
- samostatné obliekanie,
- jedenie príborom.
Tieto aktivity pomáhajú mozgu zdokonaľovať koordináciu a postupne znižovať množstvo zbytočných sprievodných pohybov.
Nie je potrebné dieťa neustále opravovať alebo upozorňovať na každý pohyb. Oveľa dôležitejšie je vytvoriť prostredie, v ktorom môže bezpečne skúšať nové zručnosti a opakovaním si budovať lepšiu kontrolu nad vlastným telom.
Každé dieťa sa vyvíja vlastným tempom
Niektoré deti začnú vykonávať presné izolované pohyby skôr, iné potrebujú viac času. Menšie rozdiely medzi rovesníkmi sú preto úplne bežné.
Najdôležitejšie je sledovať, či dieťa postupne napreduje, získava nové motorické zručnosti a zvláda každodenné činnosti s čoraz väčšou istotou.
Záver
To, že sa pri kreslení alebo chôdzi pohybuje celé telo, je u mladších detí často prirodzenou súčasťou motorického vývoja. Mozog sa ešte len učí presne riadiť jednotlivé svalové skupiny a postupne vytvára efektívnejšie pohybové vzorce. S pribúdajúcim vekom by sa však pohyby mali stávať plynulejšími, presnejšími a lepšie izolovanými. Ak výrazné sprievodné pohyby pretrvávajú aj po období, keď by už dieťa malo zvládať jednoduché motorické úlohy samostatnejšie, alebo ak sa pridružujú ďalšie ťažkosti s koordináciou či vývinom, je vhodné poradiť sa s pediatrom alebo detským fyzioterapeutom.
